Domov Veda a technika Malé chyby, z ktorých sa nakoniec stali obrovské prešľapy

Malé chyby, z ktorých sa nakoniec stali obrovské prešľapy

Autor: Miky

Každý človek je omylný a určite každý z nás niekedy urobí chybu. Odbočíme doľava miesto doprava, vôjdeme do zlých dverí alebo len spravíme gramatickú chybu v maili – všetky tieto drobné chybičky nás neraz nahnevajú. Ťažko si potom dokážeme predstaviť, ako sa museli cítiť ľudia, ktorí spravili síce malé chyby, ale tie nakoniec viedli k obrovským prešľapom.

Most pre chodcov nerátal s pohybom chodcov

Millennium Bridge v Londýne

Millennium bridge v Londýne mal podľa architektov a konštruktérov odzrkadľovať ľudské schopnosti na začiatku 21. storočia. Dizajnovo zaujímavý most pre peších však odzrkadlil celkom iné ľudské schopnosti, aké mali inžinieri na mysli. Po otvorení mosta v roku 2000 sa chodci sťažovali na citeľné kývanie. A vtedy to už spomínaným inžinierom a konštruktérom došlo. Síce most bol navrhnutý tak, aby odolal vetru a záťaži chodcov, avšak do výpočtov nezahrnuli pohyb chodcov. Most teda musel byť dodatočne upravený za niekoľko miliónov libier. [1]

Príliš ťažká ponorka

Prvá zo série ponoriek S-80 Plus - Isaac Peral
Prvá zo série ponoriek S-80 Plus – Isaac Peral, NAVANTIA, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

S dnešnými vyspelými technológiami je ťažko predstaviteľné, že by inžinieri dokázali spraviť veľké chyby, ktoré by si nikto nevšimol. Predsa len sa to „podarilo“. Španielska vláda v roku 2003 schválila nákup štyroch ponoriek za takmer 2 miliardy eur. Postupne náklady narástli na 3 miliardy eur a prvá ponorka mala byť dodaná v roku 2013. Vtedy si inžinieri všimli, že vo výpočtoch spravili chybu a navrhované ponorky sú približne o 100 ton ťažšie ako mali byť, čo by ich poslalo okamžite ku dnu. Preto museli konštruktéri prerobiť dizajn ponoriek a predĺžiť ich o 10 metrov. Spolu s tým sa predĺžilo aj dodanie ponoriek Španielsku na rok 2023. [2]

Vlaky, ktoré sa nezmestia do stanice

eldelinux, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

V roku 2014 si francúzsky vlakový dopravca SNCF objednal 2000 nových vlakov. Samozrejme, všetko bolo dobre skontrolované, zmerané a vypočítané a tak vlaky bez problémov dorazili na trate vo Francúzsku. Alebo nie? Kompetentní zmerali viacero staníc a všetky rozmerom nových vlakov vyhovovali. Zabudli však na niekoľko staníc, ktoré boli postavené pred vyše 50 rokmi a tie bohužiaľ nespĺňali limit. Výsledkom bolo, že dopravca musel nakoniec stanice kvôli vlakom rozšíriť. Presnejšie viac než 1000 staníc. [3]

Hranaté okná v lietadlách

Všetky moderné lietadlá majú zaoblené okná, no nie vždy však tomu bolo tak. Pôvodne mali lietadlá štvorcové alebo obdĺžnikové okná a keďže lietali v nízkych výškach, nepredstavovalo to žiadny problém. S vývojom letectva však lietadlá lietali stále vyššie kvôli úspore paliva, pričom so zvyšujúcou sa letovou výškou narastal aj tlak. A práve tu bol problém, ktorý dovtedy unikal pozornosti konštruktérov. Všeobecne platí, že v rohoch telies sa hromadí napätie a keď toto napätie prekročí určitú medzu, teleso sa deformuje. To bol prípad viacerých lietadiel de Havilland Comet v 50. rokoch 20. storočia, ktoré skončili fatálne. Inžinieri nakoniec určili, že príčinou nehôd boli práve hranaté okná, ktoré vplyvom tlaku praskli. Neskôr boli nahradené oválnymi oknami, ktoré účinne odolávajú vysokým tlakom. [4]

Pozrite si aj chyby, ktoré zmenili chod dejín:

Starý dobrý metrický systém

Plánovaná a skutočná dráha sondy Mars Climate Orbiter
Plánovaná a skutočná dráha sondy Mars Climate Orbiter, Xession, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons

Toto asi nebol výrok, ktorý použili výskumníci v NASA po tom, čo nadobro stratili meteorologickú družicu za 125 miliónov dolárov, ktorá mala skúmať atmosféru Marsu. Ako sme už naznačili, príčina bola v prepočte jednotiek. Na výrobe sondy totiž pracovala NASA spoločne s firmou Lockheed Martin. Kým NASA používala metrický systém, inžinieri v Lockheed Martin pracovali s imperiálnym systémom jednotiek. Bohužiaľ, problém sa objavil až keď sonda mala dosiahnuť optimálnu vzdialenosť od povrchu Marsu. Kvôli nezrovnalosti v použitých jednotkách sa sonda priblížila príliš blízko k Marsu a spojenie s ňou bolo navždy prerušené. [5]

Pepek námorník by bol sklamaný

Miska s listami špenátu
Photo by Rodolfo Quirós from Pexels

Na záver tu máme jednu ľahšiu chybičku. Špenát hral kľúčovú rolu v rozprávke Pepek námorník. Stačilo, že si hlavná postava dala trošku špenátu a hneď jej narástli svaly. Táto idea bola založená na práci Ericha von Wolfa zo 70. rokov 19. storočia, kedy nemecký chemik skúmal obsah železa v listovej zelenine. Počas svojho skúmania Erich von Wolf prišiel na to, že 100 g špenátu obsahuje približne 3,5 mg železa, čo z neho síce robí zeleninu bohatú na železo, ale nie tak ako sme si dlho mysleli. Chemik totiž pri zapisovaní výsledkov urobil chybu v desatinnej čiarke, čo urobilo zo špenátu s 35 mg železa superzeleninu. Táto chyba bola objavená a opravená až o takmer 70 rokov neskôr. [6]

Zdroje:

  1. Science Daily
  2. Wikipedia
  3. The Guardian
  4. Aerotime
  5. NASA
  6. Business Insider

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie