Domov Veda a technika Fakty o snoch #1: božské znamenia i čítanie myšlienok

Fakty o snoch #1: božské znamenia i čítanie myšlienok

Autor: Dano

Či už sa vám to páči, alebo nie, snívanie je svojim spôsobom formou psychózy. Zažívame počas neho halucinácie a bludy, ktoré si navyše vo väčšine prípadov nepamätáme. Prečo by ale príroda hrala s nami takúto nepeknú hru a poznačila by nás psychotickými stavmi počas každého jedného dňa nášho života? Vydajte sa spolu s nami na zaujímavú cestu snovým svetom, počas ktorej Vám predstavíme fakty o snoch, kedy sny nastávajú, prečo vôbec existujú a čo všetko ich svet ukrýva.

Odkiaľ sny prichádzajú?

Táto otázka je predmetom debát už tisícky rokov. Veď už starovekí Egypťania verili, že sny sú božskými znameniami. Gréci podobne považovali sny za správy z Olympu. Teda s výnimkou Aristotela, ktorý bol presvedčený, že sny majú pôvod v našich bdelých udalostiach. Dieru do sveta v tejto oblasti priniesol až v roku 1899 prelomovým dielom Výklad snov (Die Traumdeutung) Sigmund Freud, zakladateľ psychoanalýzy a dodnes jeden z najcitovanejších psychológov v histórií. Freud ako prvý predpokladal, že sny sa tvoria priamo v mozgu. Dnes nám to príde síce jednoznačné, no dovtedy panoval názor nadpozemských vnuknutí.

Na druhej strane sa ale Freud mýlil v tom, že za snami videl výhradne nenaplnené túžby, ktoré sú tak mocné, že sa nám vracajú počas spánku v podobe snov. Ani táto interpretácia nebola dokonalá, no urobila aspoň pomyselný krok vpred k skutočnej podstate a rodisku snov. Až po objavení a zdokonalení rôznych neuroprístrojov, ako napríklad magnetickej rezonancie, mohli vedci s istotou konštatovať, že sny naozaj vznikajú v našom mozgu. Keďže počas snívania sú najviac aktívne oblasti autobiografickej pamäti, môžeme predpokladať, že sny sú prevažne založené na nedávnych bdelých zážitkoch jednotlivca. [3]

Fotografia zachytávajúca Sigmunda Freudea (portrét)
Rakúsky lekár, psychológ, psychiater a zakladateľ psychoanalýzy – Sigmund Freud
Max Halberstadt via Wikimedia Commons

Neberte to teraz ale tak, že sny sú vlastne rekapituláciou vášho prežitého dňa. V skutočnosti takmer vôbec nie sú, čo dokázal vedec Robert Stickgold z Harvardu. Ten rozšíril dovtedy známe fakty o snoch skúmaním každodenného života 29 študentov a porovnával ho s ich snami. Výsledkom síce bolo, že opakovanie dňa počas snov nastalo len v približne 1% prípadov. V takmer 50% snoch sa ale opakovali emočné motívy pacientov z predošlého dňa. Ak ste počas dňa zažili niečo hrozné, krásne či stresujúce, bolo pravdepodobné, že podobná emócia sa k vám prikradne aj vo vašich snoch. [2]

Snívanie počas NREM fázy

Mnohí z vás sa už určite stretli s pojmami REM (Rapid Eye Movement) a NREM (Non-Rapid Eye Movement), ktoré označujú fázy spánku. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že snívanie je možné dosiahnuť len počas REM fázy spánku, ktorá je typická rýchlym pohybom očí a paralýzou tela. Avšak v skutočnosti takmer celý čas venovaný spánku prežívate spolu so svojimi snami. Iste, snívanie v NREM fáze je odlišné od toho „tradičného“, ktoré vám prináša skvelé spomienky či naopak nočné mory. Takéto priam halucinogénne príbehy sú doménou výhradne REM spánku. Počas NREM spánku, teda v momentoch, kedy zaspávate alebo sa prebúdzate, sú sny založené hlavne na vizuálnom prežívaní a na pohyboch.

Spiaca žena v posteli
Photo by Kinga Cichewicz on Unsplash

Skúmaním mozgu snívajúcich pacientov sa podarilo odhaliť zaujímavé skutočnosti. Po prechode pacienta z NREM do REM spánku prudko vzrástla aktivita štyroch oblastí mozgu – motorického centra, hipokampu (pamäťové centrum), vizuálno-priestorovej oblasti a amygdaly (emocionálne centrum). Najaktívnejšou bola práve emocionálna amygdala, ktorá dokonca vykazovala o 30% vyššiu aktivitu , ako počas bdenia.  Na druhej strane zase telo doslova „vyradilo“ iné časti mozgu, ako napríklad prefrontálnu kôru, ktorá má na starosti logické a racionálne myslenie. Vedci sú tak pomocou prístrojov schopní zistiť, či skúmaný pacient prežíva motorický (plný pohybu), emočný alebo úplne bizarný a iracionálny sen. To ale niektorým vedcom nestačilo a tak sme v roku 2013 boli v japonskom Kjóte svedkami zaujímavého pokusu doktora Yukiyasua Kamitaniho, ktorý mal pomôcť odhaliť nové fakty o snoch. [4]

Neprehliadnite aj:

Doktor Kamitani sa spolu so svojím tímom pustil do skúmania troch pacientov. Tých v priebehu niekoľkých dní viacnásobne umiestnil do MR prístroja, kde ich nechal zaspať. Vždy, keď daný pacient zaspal a mozgová aktivita sa začala stupňovať, asistenti pacienta zobudili a požiadali ho o referenciu toho, čo sa mu snívalo. Takýmto spôsobom si vedci zhromaždili stovky informácií podložené stovkami snímok z prístroja. Tie následne rozdelili do 20 najčastejšie sa opakujúcich skupín ako napríklad muži, ženy, jedlo, autá, nábytok, šport a podobne. Každú z kategórií podporili reprezentatívnym obrázkom, ktoré pacientom ukazovali počas bdenia a z prístrojov si zaznačili reakcie ich mozgov. Následne ich čakala mravčia práca v podobe hľadania zhôd medzi tisíckami obrazov spiaceho mozgu a bdelého mozgu, no výsledok rozhodne stál za to.

Príprava pacienta pred umiestnením do špeciálne nastavenej magnetickej rezonancie, ktorá nám umožní odhaliť ďalšie fakty o snoch
Príprava pacienta pred umiestnením do špeciálne nastavenej magnetickej rezonancie
Photo by NCI on Unsplash

Vedci dokázali s pozoruhodnou presnosťou odhadnúť charakter a obsah sna skúmaného pacienta. Svojím spôsobom sa teda dá povedať, že pacientom čítali myšlienky. Samozrejme, nebolo možné odhadnúť o akom konkrétnom aute, meste či žene daný pacient sníva. No aj fakt, že mu po prebudení prezradili, že sa mu sníval vysoko emočný sen o nejakej žene, je úctyhodným krokom vpred. Celá táto metóda a vôbec problematika skúmania snov a spánku je ešte stále v plienkach. Pri súčasných pokrokoch je však veľmi reálne predstaviť si, čo všetko by sme mohli dosiahnuť. Najväčší prínos tejto metódy psychiatri vidia v možnosti liečiť pacientov s posttraumatickou poruchou, ktorá je často spájaná s nočnými morami.

V ďalšej časti sa spolu pozrieme na to, či snívanie má nejaké funkcie a čo všetko sa vďaka nemu podarilo dokázať…..

Zdroje:

  1. HEALTHLINE
  2. ISBN: 9788081821103
  3. FRONTIERSIN
  4. NATURE

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie