Domov Veda a technika Fakty o snoch #2: Prečo snívame?

Fakty o snoch #2: Prečo snívame?

Autor: Dano

Periodická tabuľka prvkov, ikonické dielo Frankenstein či piesne Let It Be a Satisfaction. Čo majú tieto zdanlivo nespojiteľné veci spoločné? Tušíte správne – všetky vznikli v snovom svete! Prečo vlastne snívame a ako sú sny prepojené s našou kreativitou sú hlavnou témou druhej časti seriálu venovaného faktom o snoch.

Študentka oddychujúca na stolíku
Autor fotky: Kha Ruxury na Pexels

Akú funkciu a význam snívanie má?

V prvej časti tohto mini seriálu sme si povedali, kde sa sny rodia. Dnes sa nám teda naskytá ďalšia dôležitá otázka – prečo vlastne snívame? Mnoho vedcov samotné sny vysvetľuje na princípe žiarovky. Žiarovka bola vytvorená s jednoduchým účelom – aby nám dala svetlo. To sa jej naozaj podarilo, no okrem svetla vyžarovala aj teplo. To nebolo pôvodným zámerom žiarovky, jedná sa teda len o vedľajší produkt. No a za to isté považujú mnohí vedci snívanie. Sny podľa tejto teórie môžu teda byť len neúmyselným vedľajším produktom REM spánku.

Žiarovka
Sú sny len vedľajším produktom spánku, tak, ako teplo sálajúce zo žiarovky?
Photo by Johannes Plenio on Unsplash

Ak by sa ale našli isté funkcie, ktoré samotný REM spánok nedokáže naplniť a potrebuje pri nich pomoc snívania, dostali by sme dôkaz, že snívanie nie je len vedľajším produktom ale nevyhnutnou súčasťou spánku. Práve hľadanie takýchto funkcií prinieslo prvé ovocie, keď vedci našli hneď dve funkcie, pri ktorých hrá snívanie kľúčovú rolu – starostlivosť o duševné zdravie a riešenie problémov kreatívnym spôsobom. [1]

Psychická očista

Detailným sledovaním chemického zloženia mozgu počas REM spánku sa podarilo odhaliť zaujímavé skutočnosti odhaľujúce to, že mozog nám počas snívania robí psychohygienu a pomáha nám zmierňovať traumatizujúce udalosti zažité počas bdelosti. Ako náhle vstúpime do REM spánku, preruší sa prísun hlavného stresového hormónu noradrenalínu do mozgu. Keď si tento fakt spojíme so zapojením emocionálneho a pamäťového centra, ktoré sú počas REM spánku aktívne, dostávame zaujímavý predpoklad – mozog počas REM fázy spracováva znepokojujúce myšlienky a zážitky uložené v pamäti „bezadrenalínovým“ spôsobom. Inak povedané, snívanie otupuje traumy získané počas bdelosti, z ktorých robí znesiteľnejšie spomienky.

Ilustračný obrázok CT mozgu
Autor fotky: MART PRODUCTION na Pexels

Táto teória sa ale bije s hlavným predpokladom, ktorý za jeden z cieľov spánku určuje ukladanie spomienok do dlhodobej pamäte. Pokiaľ by boli oba predpoklady správne, výsledkom by bol ešte geniálnejší mozog, aký sme si kedy predstavovali. Centrum tak bystré, že vie rozlíšiť, ktoré spomienky sú dôležité a stoja za uchovanie, a naopak, ktoré je lepšie otupiť a postupne na ne zabudnúť. Vyskúšajte si to sami a pospomínajte si na svoje detstvo. Určite zistíte, že väčšina z najsilnejších spomienok má emocionálny charakter – milostný, radostný, stresujúci či hrôzostrašný. Aj pri tých najstrašidelnejších spomienkach je ale ich citový náboj podstatne slabší, ako v momente, kedy sa uskutočnili. Vďaka takejto emočnej očiste si tak môžete spomenúť na dôležité životné momenty, pričom nie ste zaťažení ťarchou ich emócií. [2]

Vojnoví veteráni - živé dôkazy vplyvu poruchy spánku na celkový psychický stav
Vojnoví veteráni – živé dôkazy vplyvu poruchy spánku na celkový psychický stav
Photo by sydney Rae on Unsplash

Keby snívanie počas REM spánku nemalo takýto vplyv, pri spomienke na minulé udalosti by sme prežívali ten istý citový náboj znovu a znovu, čím by sme sa poľahky dostali do stavu chronickej úzkosti. Niečo také môžeme vidieť u ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou (PTSP). Medzi najznámejšie obete tejto diagnózy patria vojnoví veteráni, u ktorých sa najčastejšie vyskytujú nočné mory počas spánku a flashbacky počas bdelosti. Keď takéhoto človeka prekvapí napríklad výstrel z výfuku, spustí u neho flashback, vďaka ktorému zažije plný emočný nával z bolestivých spomienok. A dôvod? Títo ľudia majú často narušenú nervovú sústavu, ktorá produkuje viac noradrenalínu, ktorý priamo vplýva na poruchy spánku. Pacienti sa nedokážu tak ľahko dostať do REM fázy a aj keď v nej sú, ich spánok je prerušovaný nočnými morami. Mozog tak nemá dostatok priestoru obrúsiť a zjemniť emočné hrany spomienok a začarovaný kruh tak trvá ďalej. [3]

Kreativita

Aj keď NREM spánok má na starosti ukladanie spomienok, práve REM spánok je ten, ktorý ich pomáha premiešať, správne usadiť a splynúť už s tými existujúcimi. Počas snívania váš mozog uvažuje o novonadobudnutých vedomostiach, v ktorých hľadá spoločné črty s tými starými. Inak povedané, z tej haldy myšlienok a spomienok si mozog vyberie len to naozaj dôležité, čo uchová počas snívania.

Snáď najkrajším príkladom tejto úžasnej funkcie nášho mozgu, je známy ruský chemik a otec periodickej tabuľky prvkov Dmitrij Mendelejev. Ten bol dlhé roky doslova posadnutý myšlienkou nájdenia „Božského abakusu“, logického usporiadania všetkých známych chemických prvkov. Mendelejev dlhé roky neúspešne hľadal kľúč, ktorým by sa mohol v tomto procese riadiť. Skúšal všemožné varianty a dokonca si vyrobil kartičky s každým známym prvkom, ktoré vždy vo voľnom čase premiešal a vykladal pred seba, len aby našiel náznak nejakého logického usporiadania. [4]

Periodická tabuľka prvkov
Verili by ste, že toto dielo vzniklo v snovom svete?
Photo by Vedrana Filipović on Unsplash

Takto to išlo dlhé roky, až prišiel 17.február 1869, kedy sa unavený vedec stále mysliaci na chemické prvky uložil k spánku. Tu už sa úlohy naplno zhostil jeho mozog, ktorý v sne dokázal to, čo sa mu v bdelom stave nepodarilo. Precitnutý Mendelejev mal pred sebou konečne prehľadne usporiadanú tabuľku pozostávajúcu z logicky pospájaných periód (radov) a skupín (stĺpcov). „V sne som videl tabuľku, v ktorej všetky prvky zapadli na požadované miesto. Keď som sa prebudil, okamžite som si ju zapísal na papier, neskôr sa ukázalo, že som ju musel upraviť len na jednom mieste.“

Podobných príbehov história napísala neúrekom. Vedec Otto Leowi mal napríklad sen o pokuse na srdciach dvoch žiab, pomocou ktorého odhalil vplyv neurotransmiterov a synapsií na komunikáciu medzi bunkami, za čo bol ocenený Nobelovou cenou. Paul McCartney zas vytvoril v sne piesne Let It be a Yesterday, Keith Richards v námesačnom stave zložil úvod legendárnej piesne Satisfaction. Spisovateľka Mary Shelleyová zažila v roku 1816 tak desivý sen, že keď ho dala na papier a postupne rozvinula, vzniklo legendárne dielo Frankenstein. [5]

„Problém večer zložitý sa ráno vyrieši, keď na ňom popracuje spánkový výbor“.

– John Steinbeck

Keď si to všetko zhrnieme, môžeme v kľude konštatovať, že snívanie funguje ako šikovný počítač, ktorý konfrontuje nedávne autobiografické skúsenosti s minulými zážitkami a postupne tak vytvára širokú škálu prepojení, významov a podôb. Metódou pokus-omyl náš snívajúci mozog aplikuje novo-naučené na existujúce a pokúša sa nám poskytnúť nové, dosiaľ neprebádané stanovisko, z ktorého sa často zrodia priam geniálne nápady.

V poslednej, tretej časti sa spolu pozrieme na fenomén lucidného snívania
a jeho odvrátenej strany – spánkovej paralýzy…

Pripomeňte si prvú časť:

Zdroje:

  1. HEALTHLINE
  2. ISBN: 9788081821103
  3. SLEEPAPNEA
  4. THEMARGINALIAN
  5. BIOGRAPHY

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie