Aj v dnešnej dobe prichádzajú správy o objavení nových druhov živočíchov v odľahlých častiach sveta. Žiaľ, oveľa viac správ prichádza o tom, že početnosť istých druhov živočíchov klesá a hrozí im vyhynutie. V článku si predstavíme tie, ktoré vyhynuli len nedávno. Bohužiaľ všetky majú spoločný menovateľ. Človeka.
Tiger jávsky/balijský/turanský
Dôvod vyhynutia: nadmerný lov, strata habitatu, úbytok potravy
V prípade tigra sa nejedná o vyhynutie celého druhu, ale o vyhynutie niektorých poddruhov. Tiger jávsky a tiger balijský sa spolu s tigrom sumatrianskym od roku 2017 zlučujú do jedného poddruhu s menom tiger sundský. Pôvodne tiger jávsky bol vyhlásený za vyhynutého v roku 1994 a tiger balijský vyhynul v polovici 20. storočia. Tiger turanský žil pôvodne v oblasti okolo Kaspického mora v strednej Ázii. V priebehu 20. storočia úplne vymizol. Všetky menované poddruhy tigra spájala strata životného prostredia, lov a úbytok potravy.
Dront nelietavý
Dôvod vyhynutia: strata habitatu, nadmerný lov, invázia nepôvodných druhov
Dront nelietavý, vták známy aj z Alici v krajine zázrakov či Doby ľadovej, bol nelietavý vták, ktorý sa vyskytoval výlučne na ostrove Maurícius. 1m vysoký a takmer 18 kg vážiaci vták predstavoval výdatný zdroj potravy pre moreplavcov a ich výpravy. Keďže sa dodo, ako znie jeho prezývka, vyvíjal na ostrove bez predátorov, nebol plachý a tak bol ľahko uloviteľný. Predpokladá sa však, že hlavným dôvodom vyhynutia tohto živočícha je strata habitatu a zavlečenie nepôvodných druhov na Maurícius ako sú napr. potkany, prasce, mačky či psy. Dodo oficiálne vyhynul v roku 1662.
Vakovlk tasmánsky
Dôvod vyhynutia: nadmerný lov, konkurencia s dingom
Mäsožravý vačkovec, známy aj pod menami tasmánsky tiger alebo tasmánsky vlk, vyhynul v 30tych rokoch 20. storočia. Pôvodne sa vyskytoval aj v Austrálii, no tam vyhynul skorej – pravdepodobne v dôsledku konkurencie v podobe psa dinga, ktorý prišiel do Austrálie spolu s človekom a časom zdivel. V Tasmánii bol v nemilosti farmárov, pretože ho obviňovali z útokov na ovce. Preto bola za ulovenie vakovlka ponúkaná odmena, ktorá sa nakoniec stala osudná celému druhu. Niektoré vakovlky boli odchytené a chované v zajatí, no posledné jedince druhu zdecimovalo vírusové ochorenie.
Holub sťahovavý
Dôvod vyhynutia: nadmerný lov, strata habitatu
Kedysi najpočetnejší vták Severnej Ameriky nadobro zmizol zo zemského povrchu v roku 1914. Pred vyhynutím sa jeho počty odhadovali na 3 až 5 miliárd jedincov, pričom pri migrácii tvoril tento druh holuba niekoľko kilometrové kŕdle. Podľa dobových opisov boli až 50 km dlhé a 1,5 km široké. Holub sťahovavý bol terčom nadmerného lovu kvôli ľahkej dostupnosti. Ich početnosť ovplyvnilo aj masívne odlesňovanie. Keď populácia holuba sťahovavého rapídne poklesla, boli snahy o jeho chov v zajatí, ktoré sa bohužiaľ skončili neúspechom.
Nosorožec čierny západný
Dôvod vyhynutia: nadmerný lov, strata habitatu
Nosorožec čierny alebo ostronosý bol v 20. storočí najpočetnejším druhom nosorožca, pričom jeho populácia sa odhadovala na 850 000 jedincov. Nadmerný lov a úbytok životného prostredia spôsobili, že postupne poklesli stavy tohto nosorožca na 65 000 jedincov v roku 1970. V polovici 90.tych rokov už ostalo len 2500 jedincov. Ako druh nosorožec čierny prežil, ale jeho poddruh nosorožec čierny západný bol vyhlásený za vyhynutého v roku 2011, pričom posledného nosorožca čierneho západného videli v roku 2006. Pytliactvo predstavuje pre nosorožce také riziko, že niektoré jedince majú pridelenú 24 hodinovú stráž.
V súčasnosti na svete existuje 5 druhov nosorožcov – nosorožec čierny a biely, ktoré nájdeme v oblasti Afriky, a nosorožec sumatranský, jávsky a indický, ktoré obývajú tropické lesy a močiare Ázie. Jávske a indické nosorožce majú jeden roh, pričom biele, čierne a sumatranské nosorožce ich majú dva.
Delfínovec čínsky
Dôvod vyhynutia: nelegálny lov pre mäso a časti tela používané v tradičnej čínskej medicíne, prehradenie rieky, úbytok potravy v dôsledku nadmerného rybolovu, znečistenie
Delfínovec čínsky, známy aj pod menom baiji, je sladkovodný druh delfína, ktorý sa vyskytoval v rieke Jang-c’-ťiang. Tento živočích bol naposledy oficiálny zaznamenaný v roku 2004 a neoficiálne v roku 2007. Napriek niekoľkým vedeckým výpravám za účelom vypátrania posledných jedincov je dnes baiji považovaný za vyhynutý druh.
Ďalšie zdroje: ISBN 80-551-0375-5