Domov Príroda Trofická kaskáda: Ako 14 vlkov zmenilo tvár Yellowstonu

Trofická kaskáda: Ako 14 vlkov zmenilo tvár Yellowstonu

Autor: Dano

Počuli ste už o pojme trofická kaskáda? Zjednodušene ide o akt, kedy v ekosystéme zmeníte zloženie potravinového reťazca. Najčastejšie je to zmenou počtu predátorov, čo má za následok dramatické zmeny celého ekosystému. Presvedčte sa sami, čo dokázalo len 14 vlkov urobiť s jedným z najstarších národných parkov sveta!

Detailná mapa parku Yellowstone z roku 1904
Detailná mapa parku z roku 1904

Najznámejší zaznamenaný prípad trofickej kaskády sa odohral v Yellowstonskom národnom parku. Tento park sa pýši titulom najstaršieho národného parku v USA a jedného z najznámejších národných parkov sveta. V tejto krásnej rezervácií nájdete všetko, po čom len vaše srdce túži – vyše 60 druhov cicavcov, majestátne hory, krásne jazerávodopády, no a núdza tu nie je ani o množstvo gejzírov. Na a za túto krásnu scenériu v mnohom môžeme ďakovať vlkom.

V roku 1995 sa totiž uskutočnil jeden z najúžasnejších experimentov, ktorý nám v mnohom otvoril oči, a ktorý naplno demonštroval silu prírody. Do parku bolo prinavrátených 14 vlkov, ktoré tu boli definitívne vyhubené už v roku 1926. Zmiznutím jedného z najaktívnejších dravcov sa kompletne zmenila biodiverzita parku, o čo sa pričinili najmä početné stáda vysokej zvery. Tie stratili svojho prirodzeného nepriateľa a v kľude tak mohli dlhé hodiny ohrýzať kríky v riečnych údoliach a roklinách bez strachu, že by im hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Skrátka nemali sa kde ponáhľať a prečo sa báť, preto takýmto spôsobom „zleniveli“.

Svorka vlkov prenasleduje jeleňa v snehu
Svorka vlkov prenasleduje jeleňa, Doug Smith, December 2007

Všetko zmenil príchod vlkov

No a toto všetko sa práve v roku 1995 návratom vlkov skončilo. Nie preto, že by vlky zjedli všetky jelene, ale preto, že jelene rozohnali po širšom okolí, čím narušili ich zavedenú rutinu. Zrazu bola vysoká zver nútená byť viac v pohybe a nezdržiavať sa na otvorených priestranstvách dlho. Počas šiestich rokov stromy opäť narástli, zatienili vodu a tým umožnili rybám ukryť sa z dohľadu dravcov a zvýšiť svoje populácie. Popri riekach vyrástli mladé a zdravé osiky, vŕby a topole, rovnako tak sa zvýšil počet lesných vtákov, bobrov a bizónov. Bobry svojou aktivitou a stavaním hrádzi navyše zmenili toky niektorých potokov a riek, výsledkom čoho boli mnohé nové jazerá.

Tu ešte stále nekončíme, keďže vlky lovia aj kojoty, ich zníženým počtom sa zotavili aj populácie králikov a myší, čo priamo úmerne vplývalo na zvýšenie počtu líšok, lasíc a jastrabov. Nakoniec sa zvýšila aj populácia medveďov, pretože tí získali ďalšiu potravu v podobe zdochlín vlčích úlovkov či bobúľ stromov, ktoré by inak ani nevyrástli. No a toto všetko odštartovalo prvou kockou domina – nasadením štrnástich vlkov.

Po celej Európe v súčasnosti silnejú názory a plány na to, čo sa urobí s množstvom nevyužitej ornej pôdy, ktorej sa podľa odhadov do roku 2030 na starom kontinente môže uvoľniť až 20-30 miliónov hektárov (približne veľkosť Talianska). Pokiaľ sa tieto polia majú postupne prirodzene zalesniť, bolo by lepšie, keby boli čo najrozmanitejšie. Zoberieme si príklad z USA a povoláme na pomoc vlky?

Fotka vlka zblízka
Autor fotky: Nicky Pe na Pexels

Zdroje:

  1. ISBN 9788072528844
  2. NPS
  3. YELLOWSTONE PARK
  4. NATGEO

Mohlo by Vás zaujímať