Domov Príroda Keď bolo takmer po všetkom: Veľká päťka hromadných vymieraní

Keď bolo takmer po všetkom: Veľká päťka hromadných vymieraní

Autor: Dano

Za posledných 500 miliónov rokov sa život na našej planéte musel minimálne 5-krát spamätať z neodvratnej katastrofy, pri ktorej takmer vyhynul všetok život. Plánujeme si svojou činnosťou ďalšiu takúto udalosť?

V približne 4,5 miliárd ročnej histórií našej krásnej Zeme sa život formoval veľmi dlho a náročne, no a rozhodne mu v tom nepomohli ani katastrofy spôsobujúce masové vymieranie. Viac ako 99% všetkých organizmov, ktoré kedy žili na Zemi, už vymrelo. Je bežné, že kým niektoré druhy postupne vymrú, iné sa zas objavia, no minimálne 5-krát za posledných 500 miliónov rokov nastali udalosti, ktoré lusknutím Thanosových prstov vyhladili od 75 po 90% žijúcich druhov (niektoré zdroje hovoria až o tridsiatich hromadných vymieraniach).

Hromadné vymieranie, ktoré poslalo do zabudnutia dinosaury a dalo základy na rozmach cicavcov, bolo pravdepodobne spôsobené zrážkou Zeme s asteroidom, a tak si väčšina z nás pri hromadných vymieraniach automaticky spája takéto udalosti s vesmírnymi telesami. Žiaľ, pravda je inde – všetky hromadné vymierania mali iného spoločného menovateľa – drastický nárast obsahu uhlíka v atmosfére. Pozrime sa spolu teraz spolu na päticu najdrastickejších vymieraní, ktoré kedy zasiahli našu planétu.

1. Vymieranie ordovik-silúr (pred cca 450 miliónmi rokov)

Ordovik-silúr
Cravat Member, Bois d’Arc formation, Lower Devonian (Held.) age, Clarita, Coal Co., Oklahoma, U.S.A.

Najstaršou datovanou udalosťou je vymieranie spred cca 450 miliónov rokov, ktoré ukončilo obdobie ordoviku. Aj keď nie je možné určiť presnú príčinu tohto vymierania, vedci najčastejšie v súvislosti s touto udalosťou spomínajú vulkanickú činnosť. Výsledkom tejto tragédie bolo vymretie viac ako 57% vtedajších rodov.

2. Vymieranie v neskorom devóne (pred cca 365 miliónmi rokov)

Rovnako tak ani príčiny druhej udalosti nášho zoznamu nevedia vedci presne určiť, no najčastejšie sa hovorí o začiatku doby ľadovej, ktorej významne napomohol rozmach suchozemskej vegetácie. Rýchly vzostup zalesňovania súše zmenil globálnu klímu, ktorá zapríčinila pokles hladín oceánov a rovnako tak pokles obsahu kyslíku v nich. Výsledkom bolo vymretie približne 70% všetkých žijúcich druhov.

3. Vymieranie perm-trias (pred cca 250 miliónmi rokov)

Detailný záber na more a medúzu
Autor fotky Porapak Apichodilok na Pexels

Ani pri najväčšom a najtragickejšom vymieraní v histórií našej planéty nie je známa presná príčina známa, no je známe, že cca milión rokov pred touto udalosťou  začala globálne narastať sopečná činnosť, pričom sa dnešný Sibír premenil na obrovské pole lávy s rozlohou viac ako 2 milióny kilometrov štvorcových. Predpokladá sa, že láva pretiekla cez skalnatý podklad a dostala sa až k zásobám uhlia, ktoré podpálila a vypustila tak do atmosféry toľko oxidu uhličitého, že teploty vzrástli o 6 stupňov Celzia nad dnešný priemer. To malo za následok, okrem iného aj a zvýšenie kyslosti všetkých mori, ktoré spôsobilo, že morské druhy so schránkami z uhličitanu vápenatého (fytoplanktón a koraly) sa rozpustili. Kolaps už bol potom nevyhnuteľný a jeho dôsledkom bolo vyhynutie 96% všetkých morských druhov a 83% všetkých živých organizmov.

4. Vymieranie trias-jura (pred cca 200 miliónmi rokov)

Pri tejto tragédií vyhynula približne polovica vtedajších rodov, no príčiny tejto udalosti sú veľmi nejasné. Vie sa s istotou, že klíma sa rapídne rýchlo menila (najpravdepodobnejšie vplyvom zvýšeného množstva uhlíku v atmosfére), rovnako tak výrazne kolísala hladina morí, čo mohla spôsobiť zvýšená vulkanická aktivita alebo pád asteroidu.

5. Vymieranie krieda-paleogén (pred cca 66 miliónmi rokov)

Kostra hlavy dinosaura
Photo by Adam Mathieu on Unsplash

Táto udalosť, tiež známa ako veľké vymieranie na konci kriedy je najznámejšia z tohto zoznamu, a mnohí ju poznáme najmä vďaka tomu, že dala definitívnu bodku vláde dinosaurov. Aj keď to nie je možné určiť na 100%, najpravdepodobnejšou príčinou tejto udalosti bol pád asteroidu, ktorý spustil nezastaviteľný proces spätných väzieb spojených so zvyšovaním teplôt, úbytkom kyslíka či znižovaním hladín mora. Vo výsledku vyhynulo približne 75% všetkých živých druhov, vrátane všetkých nevtáčích dinosaurov.

Globálne znečisťovanie ovzdušia
Photo by Ella Ivanescu on Unsplash

Aj v dnešnej dobe sa už naša Zem nachádza v stave krízy biodiverzity, ktorá ohrozuje nie len ľudskú existenciu, ale aj celkový život na našej planéte. Dôvodov je hneď niekoľko, no najhoršia je práve ich kombinácia – odlesňovanie, nadmerný rybolov, či globálne znečisťovanie ovzdušia spôsobované výrobou, pestovaním či transportom. Tempo nárastu uhlíku v atmosfére a zvyšovania priemernej teploty je rekordné a mnohí odborníci sa zhodujú, že ak sa nič nezmení, ďalšie hromadné vymieranie môže nastať už počas najbližších 200-500 rokov. A úplne jednoducho to môže byť začiatok konca, ktorý pošle ľudstvo na smutnú cestu do zabudnutia. Dokážeme mu zabrániť?

Zdroje:

  1. ISBN 9788072528844
  2. National Geographic

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie