Domov Príroda Najdlhšie žijúce živočíchy na Zemi

Najdlhšie žijúce živočíchy na Zemi

Autor: Miky

Ľudia sa v priemere dožívajú okolo 70 rokov. V porovnaní s podenkami, ktoré môžu v dospelosti žiť len 5 minút, sa to zdá ako veľké číslo. No najdlhšie žijúce živočíchy na Zemi sa dožívajú až niekoľko sto rokov, v extrémnych prípadoch až tisíce.

Záber na Koi kapre
Koi kapre, Autor fotky: Quang Nguyen Vinh na Pexels

Pri prečítaní nadpisu „Najdlhšie žijúce živočíchy na Zemi“ si mnoho z nás predstaví tradičné zvieratá ako slon či korytnačka. Slon africký sa dožíva viac než 70 rokov, papagáje ara 80 rokov a korytnačka slonia dokonca až okolo 150 rokov. Z „bežných“ zvierat vyčnieva ešte koi kapor, ktorý sa dožíva okolo 50 rokov. Raritou je jedinec s menom Hanako, ktorého vek po skúmaní „letokruhov“ na šupinách určili až na ťažko uveriteľných 226 rokov. Tieto zvieratá bezpochyby patria k najdlhšie žijúcim živočíchom na Zemi, no našich rekordérov strácajú ešte pár rokov či storočí. Na prvý pohľad vyzerá, že kľúčom k úspechu môže byť pomalosť. [1]

Veľryba grónska

Veľryba grónska je v súčasnosti považovaná za najdlhšie žijúceho cicavca na Zemi. Táto veľryba prežíva celý svoj život v arktických vodách. V minulosti bol druh tejto veľryby omnoho početnejší, no po intenzívnom období lovu sa jej populácia scvrkla na posledných menej ako 3000 jedincov v roku 1921. Našťastie v dôsledku zastavenia lovu a ochrany sa dnes jej stavy odhadujú na 50 000 jedincov. V roku 2007 bol chytený 15 m dlhý exemplár tejto veľryby, ktorý mal v sebe zapichnutý hrot harpúny, ktorá sa vyrábala medzi rokmi 1879 až 1885. To vyvolalo záujem vo vedeckých kruhoch o bližšie skúmanie dĺžky života veľryby grónskej, čo vyústilo do určenia veku jedného jedinca až na 211 rokov! Austrálski vedci na základe sekvenovania genómu stanovili maximálny vek veľryby grónskej na 268 rokov. [2]

Žralok grónsky

Žralok grónsky
Hemming1952, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Po najdlhšie žijúcom cicavcovi nasleduje v rebríčku najdlhšie žijúci stavovec. Je ním opäť stály obyvateľ arktických vôd – žralok grónsky. Jeho dlhovekosť je výsledkom nízkej teploty prostredia, v ktorom žralok žije a veľmi pomalého metabolizmu. Vedci zistili, že tento žralok rastie rýchlosťou 1 cm za rok a dosahuje dĺžku až 6 m. Maximálny možný vek teda vychádza až na viac ako 500 rokov! Presné určenie veku týchto živočíchov zatiaľ nie je možné, ale uhlíkovou analýzou proteínu z oka uloveného žraloka vedci stanovili jeho vek na 272 až 512 rokov. Žraloky grónske nie sú cielene lovené, no niekedy sa omylom dostanú do sietí a hynú. To vytvára veľký problém pre tento druh, nakoľko sa predpokladá, že žralok dosiahne pohlavnú dospelosť až keď má vyše 100 rokov. [3]

Arktika islandská

Arktika islandská
Manfred Heyde, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Tento mäkkýš vyskytujúci sa pri pobreží Islandu poriadne prekvapil vedcov v roku 2006. Spočiatku odhadovali vek tohto živočícha na 405 rokov, no pri presnom určení sa číslo zastavilo na hodnote 507 rokov. Vek lastúrnikov sa dá určiť podobne ako pri stromoch a to tak, že vedci postupne zrátali kruhy na schránke mäkkýša. Pre istotu vedci vykonali aj analýzu uhlíkovou metódou, ktorá toto číslo potvrdila. Lastúrnik bol novinármi nazvaný Ming podľa čínskej dynastie, ktorá vládla v čase, keď mušľa uzrela svetlo tohto sveta. Neskôr ju vedci pomenovali Hafrún, čo v preklade z islandčiny znamená tajomstvo oceánu. Lastúrnik bohužiaľ zahynul pri určení jeho veku. [4]

Hubky

Pri pohľade na vyššie spomenuté živočíchy si človek povie, že čo by tak mohlo predčiť stovky rokov. A predsa na svete žijú živočíchy, ktorých vek sa ráta v tisíckach rokov. Sú nimi najjednoduchšie živočíchy na Zemi – hubky. Hubky žijú na morskom dne v rôznych hĺbkach a preto sa vedcom ešte nepodarilo detailne preskúmať všetky druhy. Jeden druh hubky z Tichého oceána s latinským názvom Monorhaphis chuni ale vyčnieva z radu. Oporu tohto živočícha tvorí kremičitá ihlica a práve z jej štruktúry a veľkosti sa dá určiť vek hubky. Tím vedcov v roku 2012 takto odhadol vek jedinca druhu Monorhaphis chuni z okolia Novej Kaledónie na neuveriteľných 11 000 rokov. [5]

Nesmrteľná medúza

Možno to znie neuveriteľne, ale v prírode je možné všetko. Na našej planéte sa skutočne nachádza živočích, ktorý žije „nekonečne“ dlho. Je ním medúza Turritopsis dohrnii, ktorú objavili koncom 19. storočia v Stredozemnom mori. O storočie neskôr vedci zistili, že táto medúza má prekvapujúcu schopnosť. Život medúzy sa začína oplodnením vajíčka a následným larválnym štádiom. Neskôr sa larva prichytí na dno, stane sa statickým polypom a nakoniec sa zmení na medúzu.

Zaujímavé ale je, keď je tento dospelý bezstavovec o veľkosti nechtu v ohrození – napríklad kvôli nedostatku potravy, nepriaznivým podmienkam či zraneniu – vráti svoje bunky do počiatočného vývojového štádia. Z neho sa vyvinie kolónia polypov a tak vzniknú identické kópie pôvodnej medúzy. Medúzy tohto druhu chytené v rôznych častiach sveta mali na prekvapenie vedcov identické gény. [6]

Čo si myslíte vy? Pomôže nám skúmanie týchto živočíchov predĺžiť náš život alebo dosiahlo ľudstvo svoj limit? Dajte nám vedieť v komentároch.

Zdroje:

  1. https://www.fishlaboratory.com/fish/koi-hanako-longest-living-fish-ever/
  2. WWF
  3. National Oceanic and Atmospheric Administration
  4. Wikipedia
  5. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4133289/
  6. National Geographic

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie