Domov Príroda Klimatické rekordy Slovenska

Klimatické rekordy Slovenska

Autor: Miky

Globálne otepľovanie, či už je spôsobené antropogénnymi alebo prirodzenými vplyvmi, postupne mení klimatické podmienky na Slovensku. Za posledné roky si pomaly zvykáme na vrtochy počasia, ktoré v minulosti vôbec neboli bežné. Jeho nestálosť a časté prudké zmeny so sebou prinášajú aj častejšie prepisovania klimatických rekordov Slovenska, hoci niektoré si držia prvenstvo už dlhý čas.

Teplota

Absolútne najvyššou nameranou teplotou na Slovensku sa môže pýšiť mesto Hurbanovo. 20. júla 2007 tu teplota vzduchu dosiahla tropických 40,3°C, pričom priemerne mala teplota v ten deň 31,3°C. Predošlý rekord z roku 1950 držalo Komárno s najvyššou hodnotou 39,8°C. Najteplejšou oblasťou Slovenska sú južné svahy pohoria Burda, ktoré je najmenším na Slovensku.

Obrázok od Free-Photos z Pixabay

Naopak najnižšia nameraná teplota pochádza z časti obce na strednom Slovensku Vígľaš-Pstruša, kde bola 11. februára 1929 zaznamenaná teplota -41°C. Vígľaš ale nie je najchladnejšou obcou na Slovensku. Týmto prvenstvom sa pýši Oravská Lesná s dlhodobým ročným priemerom len 6°C. Najchladnejšou oblasťou našej krajiny sú samozrejme štíty Vysokých Tatier.

Zrážky

Na úvod trošku teórie – zrážky sa delia na vertikálne a horizontálne. Vertikálne sú padajúce zrážky ako sneženie, krúpy, dážď. Naproti tomu horizontálne zrážky sú zrážky usadené a patria sem napríklad rosa, inovať či poľadovica. Zrážky sa merajú zrážkomerom a množstvo vody sa udáva v mm. Teda 1 mm zrážok zodpovedá 1 l vody na plochu 1 m2.

Na Slovensku padne ročne priemerne od 500 až 2500 mm zrážok, čo znamená, že na väčšine nášho územia padne za rok viac zrážok ako v Londýne. [1] Najvyšší ročný úhrn zrážok má Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách, kde ročne padne priemerne okolo 2900 mm zrážok. Za deň je tento údaj najvyšší v Salke pri Štúrove, kde 12. júla roku 1957 napršalo 231,9 mm. Najnižší ročný úhrn zrážok – len 262 mm – bol zaznamenaný v roku 2011 v Malých Kosihách. Pre porovnanie, za púšť sa považuje oblasť, kde padne ročne menej ako 250 mm zrážok. [2]

Autor fotky: Alexandr Podvalny na Pexels

Cez zimu nás väčšinou zaujíma výška snehovej pokrývky. Tú najvyššiu namerali v roku 1939 na Ďumbieri, keď dosiahla 429 cm. To je nič v porovnaní s výškou snehu, ktorú môže vytvoriť lavína. Tá najhoršia v našich dejinách zasiahla v roku 1924 osadu Rybô vo Veľkej Fatre a spôsobila smrť 18 ľudí. Výška nahrnutého snehu, čela lavíny, dosahovala až 35 m a osada po tejto lavíne už nikdy nebola obnovená. [3]

Vietor

Vietor vzniká pohybom vyššieho tlaku vzduchu na miesto s nižším tlakom vzduchu. Čím je väčší rozdiel týchto tlakov, tým je rýchlosť vetra vyššia. Najveternejšie miesto našej krajiny je dobre známy vrch Chopok v Nízkych Tatrách, kde priemerne fúka rýchlosťou okolo 35 km/h. Najvyššia zaznamenaná rýchlosť vetra na Slovensku pochádza z roku 1965, kedy vietor na Skalnatom plese fúkal rýchlosťou 283 km/h, čo predstavuje silu orkánu. [4]

Autor fotky: Michaela na Pexels

Na záver ostáva len spomenúť, že najslnečnejším miestom na Slovensku je Hurbanovo. Takže ak pochádzate z Trstenej, kde je ho najmenej, a chcete chytiť bronz, neváhajte toto mesto na juhozápade Slovenska navštíviť.

Určite neprehliadnite ani svetové teplotné extrémy, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Zdroje:

  1. https://en.climate-data.org/europe/united-kingdom/england/london-1/
  2. https://www.nationalgeographic.org/encyclopedia/desert/
  3. https://www.webnoviny.sk/najhorsia-lavina-v-historii-slovenska-zabijala-pred-90-rokmi/
  4. http://www.shmu.sk/sk/?page=1384
  5. ISBN 978-80-89226-96-2

Mohlo by Vás zaujímať