Sila nespútanej prírody sa nedá prirovnať k ničomu vytvorenému ľudskými rukami, čo v minulosti náš rod mnohokrát ukážkovo pocítil. V najnovšom seriáli sme si pre vás pripravili výber katastrof, ktoré zmenili svet. Prvá časť je venovaná zemetraseniam.
Lisabonské zemetrasenie
Písal sa 1.november 1755, Sviatok všetkých svätých – aký poetický dátum pre katastrofu, ktorá svojimi následkami zasiahla celú Európu. Všetko začalo na tektonickom zlome medzi Afrikou a Európou v blízkosti portugalského pobrežia. Následky otrasov s magnitúdou až 8,6 zasiahli najsilnejšie práve Portugalsko. Otrasy dorazili do Lisabonu približne o 9:40 a tri po sebe idúce vlny priniesli 10-minútové zemetrasenie. To zrovnalo so sebou mestečko Faro a poriadnu šarapatu vytvorilo aj v hlavnom meste, kde prakticky zmazalo z mapy administratívnu štvrť Baixa. Ľudia sa len ťažko spamätávali z katastrofy obrovských rozmerov, keď po hodine a pol prišla ďalšia rana – tsunami s výškou až 6 metrov. Aby toho náhodou nebolo málo, keď voda opadla, mesto na mnohých miestach zachvátili požiare, ktoré boli povestným posledným klincom do rakvy. [1]
By João Glama Ströberle – „Terramoto de 1755“, Public Domain by Wikimedia
Aj keď toto zemetrasenie silou zaraďujeme „len“ na 18. najsilnejšie v histórií, jeho dopad bol obrovský. Je ťažké presne vyčísliť počet obetí, najčastejšie sa hovorí o číslach medzi 60 a 100 tisíc. Všetko zlé je ale na niečo dobré a práve táto katastrofa odštartovala celkovú rekonštrukciu mesta, tentokrát už s prípravami na zemetrasenie. Zrubové domy sa stavali z vodorovných trámov a pod úrovňou zeme stáli na 5-6 metrových koloch dovezených zo severnej Európy, ktoré mali za úlohu redukovať následky zemetrasenia. Medzi domami boli osadené protipožiarne steny, hlavné ulice boli oddelené širokými cestami, čo malo zabrániť dominovému kolapsu budov. Vďaka tejto katastrofe sme sa tak stali svedkami prvých opatrení v histórii, ktorými sa v ďalších storočiach inšpirovali mnohé mestá sveta. [2]
Veľké Sanfranciské zemetrasenie
Asi najznámejší tektonický zlom na svete s názvom San Andreas mnohí z vás určite dobre poznajú. Viac ako 1200km dlhá aktívna oblasť sa nachádza na východe Imperial Valley tesne pri hraniciach s Mexikom a pri oblasti Salton Sea, kde sa spája s viacerými veľkými zlomami. Tieto zlomy spolu tvoria jednu z geologicky najaktívnejších oblastí sveta, kde sa zem trasie v priemere 50-60 krát za týždeň. Aj napriek tomu je za väčšinu z nich zodpovedný iný zlom (San Jacinto), no vo verejnosti už viac zľudovel spomínaný zlom San Andreas.
Arnold Genthe, Public Domain
Práve oblasť San Andreas sa 18. apríla 1906 v hĺbke 8 kilometrov prebudila zo spánku a priniesla so sebou zemetrasenie o sile 7,9 stupňa. To o 05:12 dorazilo do 400 km vzdialeného San Francisca, kde zanechalo doslova spúšť. Zemetrasenie zničilo viac ako 28-tisíc domov a jeho následkom boli masívne požiare, ktoré zničili viac ako 80% mesta. O život prišlo viac ako 3 000 ľudí a dodnes je táto udalosť považovaná za najsmrteľnejšie zemetrasenie v histórií USA. Celkové škody boli po tejto udalosti vyčíslené na 400 miliónov dolárov, čo by v dnešnej dobe predstavovalo ekvivalent 8,8 miliardy dolárov, vďaka čomu sa toto zemetrasenie radí medzi 15 najnákladnejších zemetrasení v histórií. [4]
Tchang-šanské zemetrasenie
Snáď žiadne moderné veľkomesto nepostretla taká skaza, ako čínsku metropolu Tchang-šan 28. júla 1976. Pri zemetrasení, ktoré navždy zmenilo Čínu, bola väčšina domov v miliónovom meste zničená. O život podľa oficiálnych záznamov prišlo 240 tisíc ľudí. Keďže ale komunistický režim katastrofu takýchto rozmerov nepripúšťal, odhady vedcov z celého sveta vravia až o 650,000 či 800,000 obetiach z vtedajšieho milióna obyvateľov, čo z tejto udalosti robí to najsmrteľnejšie zemetrasenie v histórií.
V priebehu pár minút padlo 85% domov v meste, rovnako tak nápor otrasov nezvládla ani väčšina mostov a ciest. Celej katastrofe neprospel ani politický režim, ktorý si nemohol dovoliť priznať katastrofu a slabosť. Tak celú udalosť poctivo ututlal. Územie mesta bolo pre cudzincov uzavreté, do mesta neboli vpustení žiadni humanitárni pracovníci zo zahraničia, čo podľa odhadov rapídne navýšilo počet obetí. „Našťastie“ o pár týždňov, 9. decembra veľký Mao Ce-tung zomrel. K obnove mesta sa tak v rámci hesla „reformujúcej a novej Číny“ mohli konečne pripojiť aj pomocníci z celého sveta. Zmena politického a ideologického režimu prišla v ten pravý čas a novo-vybudované mesto tak nebolo kópiou toho predošlého. Namiesto toho bolo plné nových nápadov a stalo sa moderným centrom a perlou celej Číny. Žiaľ, toto pozlátko bude navždy ukryté v tieni desiatok tisíc zbytočných obetí, ktoré mohli byť zachránené, keby sa krajina otvorila a požiadala o pomoc…. [3]
Ak Vás článok zaujal, pozrite si rebríček najničivejších zemetrasení v histórii:
Zdroje:
- ISBN: 9788081593963
- History
- Wikipedia
- Britannica