Domov Príroda Katastrofy, ktoré zmenili svet – sopky a supervulkány

Katastrofy, ktoré zmenili svet – sopky a supervulkány

Autor: Dano

V dnešnom pokračovaní seriálu o prírodných katastrofách si posvietime na sopky a supervulkány, ktorých dôsledky môžu byť omnoho rozsiahlejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať!

Tragédia v Armero

latinskej Amerike je spolu približne 270 aktívnych sopiek, vďaka čomu je táto oblasť jednou z vulkanicky najaktívnejších a najnebezpečnejších na svete. No práve tu, konkrétne v Kolumbií, nájdeme obľúbenú destináciu horolezcov – 5389m vysokú Nevado del Ruiz. Práve horolezci bolo tými, kto v roku 1984 upozornil úrady na to, že zo spiacej sopky uniká dym. V celej krajine sa nenašiel žiadny geológ zaoberajúci sa sopkami a tak sa vláda obrátila na pomoc OSN, ktorá vytvorila medzinárodný tím, ktorý mal za úlohu monitorovať dianie v sopke. [1]

pohľad na vybuchujúcu sopku
Smrtiaca krása vybuchujúcej sopky
Björn Austmar Þórsson na Pexels

Vedci už onedlho prišli s prvými správami, ktoré ale neboli vôbec dobré. Riziko výbuchu je veľké a keby sa tak stalo, nebezpečenstvo by ešte umocnil ľadovec obklopujúci celú sopku. Pri erupcií by sa totiž uvoľnil a spolu s popolom a lávou by vytvoril pohyblivú masu prezývanú lahár, ktorá by najbližšie mesto Armero zasiahla už v priebehu dvoch hodín. Miestne úrady varovanie nebrali vážne a všetci si pri predstave pomaly tečúcej lávy nerobili starosti. To, žiaľ, ale nerátali so scenárom, v ktorom sa pri erupcií zmiešajú horúce častice s vriacim plynom, čím sa vytvoria pyroklastické prúdy dosahujúce rýchlosť až 300km/h.

Poloha sopky Nevado del Ruiz a mesta Armero na satelitnej snímke Kolumbie
Poloha sopky Nevado del Ruiz a mesta Armero na satelitnej snímke Kolumbie, Google Maps

13.novembra 1985 zaznamenali seizmografy umiestnené pár kilometrov od sopky výrazné výkyvy, ktoré neveštili nič dobré – Nevado del Ruiz vybuchla. Zo sopky sa vyvalil 28 kilometrov vysoký pomaly stúpajúci stĺp prachu, ktorý ale bol len predzvesťou nasledujúcich udalostí. Večer celým okolím zaznel ohlušujúci výbuch, a za ním ďalší, a ďalší. Sopka začala chrliť lávové bomby všade navôkol a netrvalo dlho, kým sa z horského štítu uvoľnila obrovská časť ľadovca, ktorá s prispením materiálu zo sopky vytvorila smrtiaci lahár. Ľudia v meste boli upokojovaní rozhlasom, v ktorom starosta naďalej tvrdil, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, a že nie je dôvod na paniku. Dôvod tu ale bol, a to navyše obrovský. Valiaca sa masa postupne vytvorila až 35m vysokú stenu pohybujúcu sa rýchlosťou 10m za sekundu. Zlá organizácia a komunikácia úradov spôsobila, že masa plnou silou udrela na nepripravené mesto, ktoré prakticky zrovnala so zemou, čo si vyžiadalo viac ako 23-tisíc životov. [2]

Takmer úplne zničené mesto Armero, Wikimedia Commons

Smrtiaci Laki

Najväčšia známa sopečná erupcia v dejinách sa odohrala ale v inom kúte planéty. Na Islande. 8.júna 1783 sa 27 kilometrov dlhý tektonický zlom Laki prebudil, z trhliny sa začala valiť láva a po celej dĺžke vyrástlo približne 20 troskových kužeľov vyvrhujúcich lávu. Erupcie trvali viac ako 8 mesiacov a totálne zdemolovali územie s rozlohou 580 kilometrov štvorcových. Mesiac sa sfarbil do krvava, každý deň okolie zasahovali ďalšie a ďalšie otrasy a z oblohy padal silný kyslý dážď. Železo hrdzavelo, stromy strácali farbu, tráva vädla a zvieratá umierali.

Fatálne následky mala táto katastrofa aj na ľudí, ktorým opuchli telá, vypadali zuby a vlasy, mnohým postupne zlyhávali orgány. Keď sa toto celé spojilo s obrovským hladom, ktorý nastal z dôvodu úhynu rastlín a zvierat, vo výsledku prišlo v tomto období o život viac ako 10-tisíc Islanďanov, čo v tom čase predstavovalo približne štvrtinu celého obyvateľstva krajiny. Dopady tejto erupcie ale neostali len na izolovanom ostrove – mrak sa postupne rozšíril nad územie Európy až do Moskvy. Leto bolo v tom roku extrémne horúce, vzduch páchol po síre a zima bola zas neúprosne krutá. Aj keď je nemožné zistiť presné číslo, odhady hovoria až o 40-50 tisíc obetiach, ktoré si táto erupcia vyžiadala mimo územia Islandu. [3]

Súčasná podoba zlomu Laki, Wikimedia Commons

Supervulkán Toba

Predpona super vždy dáva tušiť niečo výnimočné, no a výnimkou nie sú ani sopky. V porovnaní s klasickými vulkánmi sú supervulkány omnoho väčšie a rozsiahlejšie, vplyvom čoho väčšinou nemajú typický kužeľový tvar. Najznámejší supervulkán je Yellowstone, ktorý vybuchol naposledy pred 600-tisíc rokmi. Za najväčší a najsilnejší sa ale považuje supervulkán Toba v Indonézií. Jeho posledný výbuch spred 71 tisíc rokov bol taký silný, že na Zemi spôsobil šesť rokov trvajúcu zimu, čo vedci odhalili z hĺbkových vrtov ľadu v Grónsku. Odhady hovoria o tom, že Toba vtedy vyhŕkla až 800 kubických kilometrov lávy a častíc, Indiu pokryla až 6-metrovou vrstvou popola a takmer úplne vyhladila ľudstvo. Vedci predpokladajú, že následkom tohto výbuchu sa mohla ľudská populácia scvrknúť len na približne 2,000 – 20,000 jedincov. [4]

Photo by Yosh Ginsu on Unsplash

Ak Vás článok zaujal, pozrite si aj jeho predošlé časti:

TROPICKÉ BÚRKY

ZEMETRASENIA:

Zdroje:

  1. EM
  2. ISBN: 9788081593963
  3. WIRED
  4. NATURE

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie