Majestátne a tak trochu tajomné tvory. Takí sú obri našich oceánov, o ktorých sme ešte stále nezistili všetko. Veľryby nás neprestávajú fascinovať a sú predmetom skúmania mnohých vedeckých tímov. Fakty a zaujímavosti o veľrybách Vám ukážu, čo sa vedcom dosiaľ podarilo zistiť.
Kosticovce a bezkosticovce
Veľryby sa delia na dve hlavné skupiny: kosticovce a bezkosticovce. Čo to teda kostice sú? Je to systém filtrov pripomínajúcich hrebene, ktoré sa nachádzajú v ústach niektorých veľrýb. Tie, ktoré ich majú, sa živia tak, že nasajú obrovské množstvo vody s potravou a následne túto vodu pretlačia cez kostice, na ktorých sa zachytí potrava. Patria sem vráskavce a pravé veľryby. Bezkosticovce naopak majú zuby a patria sem delfíny, sviňuchy, kosatky či vorvane. Obe skupiny majú na rozdiel od rýb horizontálne uloženú chvostovú plutvu. [1]
Zmysly
Všeobecne majú veľryby vynikajúci sluch. Zrak je u niektorých druhov, najmä predátorov, veľmi dobrý. Naopak sladkovodné delfíny sú takmer úplne slepé, keďže celý život žijú v kalnej vode. V prostredí sa orientujú pomocou echolokácie, ktorú využívajú aj ďalšie druhy bezkosticovcov. V ich hlavách sa nachádza orgán zvaný melon, pomocou ktorého dokážu sústrediť vysielané zvuky. Medzi zaujímavosti o veľrybách nepochybne patrí to, že nemajú takmer vôbec vyvinutú chuť a čuch. [2]
Veľmi inteligentné tvory
Delfíny či kosatky sú známe svojou inteligenciou, ktorá je podobná primátom. Lovia v skupinách, pričom medzi sebou komunikujú a spolupracujú. Pri kosticovcoch sú tieto schopnosti menej rozvinuté, no niektoré druhy sa naučili používať zaujímavé techniky lovu, ako je napríklad bublinková sieť. Pri tejto technike veľryby krúžia okolo koristi a vypúšťajú von vzduch vo forme bublín, ktorými uzavrú korisť na sústredenom mieste. Ďalšie veľryby potom zospodu poľahky nasajú koncentrovanú potravu, ako môžete vidieť na videu. [3]
Veľryby držia viaceré rekordy
Samozrejme, v článku nemôžeme nemôžeme vynechať fakt, ktorými sú veľryby najznámejšie. Je ním obrovská veľkosť týchto živočíchov a s ňou je spojených viacero rekordov živočíšnej ríše.
Najväčší živočích na Zemi
Začneme azda najznámejších veľrybím rekordom. Vráskavec obrovský (angl. blue whale) je s dĺžkou 30 m a hmotnosťou 150 ton nielen najväčším aktuálne žijúcim druhom na Zemi, ale aj najväčším živočíšnym druhom v celej histórii našej planéty. V 20. storočí sa v dôsledku lovu (podobne ako pri ostatných druhoch veľrýb) jeho stavy dostali na pokraj vyhynutia, no vďaka ochrane sa jeho početnosť pomaly zvyšuje. Tento majestátny živočích sa živí drobným krilom, ktorého môže za deň skonzumovať až 16 ton! [4]
Najväčší predátor v živočíšnej ríši
Hoci vráskavec obrovský sa živí krilom a je teda mäsožravec, aktívne svoju korisť neprenasleduje a neloví, ale ju len filtruje z vody a teda ho nemožno považovať za pravého predátora. Najväčším predátorom zo všetkých zvierat je vorvaň tuponosý, ktorý dorastá do 20 m a môže vážiť až 50 ton. Svoju potravu spracúva kolíkovitými zubami, z ktorých každý váži okolo 1 kg! Za kalmarmi, chobotnicami či rybami sa potápa až do 2000 metrov, čo však nestačí na prvenstvo v hĺbke ponoru. [5]
Najhlbší ponor
Znie to neuveriteľne, ale najhlbší zaznamenaný ponor veľryby a teda cicavca je 2994 metrov. Samozrejme na jeden nádych. Tento rekord patrí druhu vorvaňovec zobcový. Vedci tvrdia, že tento ponor bol extrémny aj pre tento druh a bežná hĺbka ponoru býva okolo 2 km. [6]
Najhlučnejšie zviera na svete
Opäť sa vraciame k najväčšiemu predátorovi na svete. Vorvaň tuponosý je zároveň aj najhlučnejším zvieraťom na planéte, keď dokáže vyprodukovať zvuk s intenzitou až 230 decibelov, ktorý je možné zachytiť až na vzdialenosť niekoľko 100 km. Pre porovnanie, bežný prúdový motor produkuje okolo 140 db. [7]
Najväčší mozog na svete
Najväčším mozgom na svete sa opäť môže pýšiť vorvaň tuponosý, ktorého mozog váži v priemere 8 kg, čo je takmer 6 krát viac ako váži priemerný ľudský mozog. V pomeru k celkovej hmotnosti to už také ružové nie je – u 80kg človeka mozog zaberá cca 1,75% hmotnosti, u priemerne veľkého vorvaňa je to len 0,02%. [8]
Najdlhšie žijúci cicavec na svete je veľryba grónska:
Veľryby v Afrike?
Asi najprekvapivejší fakt o veľrybách je ten, že sa vyskytujú na Sahare. Teda presnejšie ich fosílie. Sahara ležala v minulosti na dne oceánu a jedna jej časť s názvom Wadi al Hitan (v preklade Údolie veľrýb) je dnes významné paleontologické nálezisko, ktoré dokonca patrí do svetového dedičstva UNESCO. Čo ešte spája veľryby a Afriku? Fakt, že veľryby sa vyvinuli zo suchozemských cicavcov a ich najbližší žijúci príbuzný je hroch. [9]
Ak Vás článok zaujal, prečítajte si aj:
Zdroje:
- ISBN 80-551-0375-5
- Nature.com
- World Wildlife Foundation
- Wikipedia
- MyAnimals.com
- Natural History Museum
- AZ Animals
- World Atlas
- National Geographic