Domov Príroda 51 miliárd – prečo rúbeme stromy a čo tým spôsobujeme?

51 miliárd – prečo rúbeme stromy a čo tým spôsobujeme?

Autor: Dano

Pokiaľ nás sledujete pravidelne, určite ste zachytili sériu článkov zaoberajúcich sa problematikou znečisťovania životného prostredia a otázok, ktoré bude musieť každý z nás riešiť, či už sa vám to páči alebo nie. Dnes ostaneme naladení na túto vlnu. Povieme si viac o nešťastnom fenoméne, ktorý ničí biodiverzitu, mení tvár krajiny a ako bonus do ovzdušia produkuje obrovské haldy skleníkových plynov. Prečo teda rúbeme stromy?

O odlesňovaní sa síce hovorí stále častejšie, no ani zďaleka nie tak intenzívne, ako by sa malo. Len pre zaujímavosť, vedeli ste, že každý rok majú ľudia na svedomí výrub približne 15 miliárd stromov? Alebo máte prehľad o tom, že pôvodné dažďové pralesy sme už svojou aktivitou zmenšili o viac ako polovicu?

Muž stojaci na odpílenom pni stromu
Photo by Dave Herring on Unsplash

Odlesňovanie je problémom, ktorý nám už dávno prerástol cez hlavu a vďačiť za to môžeme predovšetkým nasledovnej trojici oblastí:

1.Chov hovädzieho dobytka

Dnešný smutný rebríček má jednoznačného víťaza, ktorý má na svojom svedomí 2x viac vyrúbaných stromov, ako ďalšie tri príčiny tohto rebríčka dohromady. Hovädzí priemysel je veľkým problémom nie len kvôli kravám, ktoré počas trávenia vypúšťajú metán, ale aj práve kvôli odlesňovaniu. Napríklad v Brazílii, ktorá spolu s USA patrí medzi najväčších producentov hovädzieho mäsa, je na chov kráv vyhradených viac ako 150 miliónov hektárov pôdy, čo predstavuje 7-násobok rozlohy Veľkej Británie.

Detailný pohľad na hovädzí dobytok
Autor fotky Lucas Allmann na Pexels

2.Pestovanie sóje

Aj produkcia sóje je devízou predovšetkým Južnej Ameriky (Brazília, Argentína, Paraguaj). Tu má vyhradených viac ako 131 miliónov hektárov pôdy, z ktorej veľká časť bola kedysi dažďovým pralesom. Negatívny dopad hovädzieho priemyslu je významný aj v tomto prípade, približne 70% všetkej vypestovanej sóje totiž slúži ako krmivo pre dobytok, čím sa nám celková uhlíková stopa červeného mäsa ešte viac zvyšuje.

Biele vrecko obsahujúce plody sóje
Autor fotky Polina Tankilevitch na Pexels

3.Palma olejná

Bronzovú priečku smutného rebríčka obsadila kontroverzná palma olejná, ktorej plody našli svoje využitie v potravinárstve, v kozmetických prípravkoch či pri výrobe biopalív. Aj keď táto rastlina pochádza zo západnej Afriky, v súčasnosti sa teší najväčšej obľube najme v juhovýchodnej Ázií, kde jej plantáže zaberajú už viac ako 21 miliónov hektárov pôdy (najmä v Malajzií a na Sumatre). Kvôli dopytu po tejto rastline sú tu hromadne rúbané pralesy, ktoré sú následne vypaľované a nasadená je do nich monokultúra palmy olejnej. Okrem likvidácie prirodzeného biotopu tak tento jav ohrozuje napríklad populáciu orangutanov, ničí tvár krajiny, robí ju náchylnou na choroby a menej odolnou voči prírodným katastrofám.

Letecký pohľad na plantáž palmy olejnej
Autor fotky Ihsan Aditya na Pexels

Zdroje:

  1. ISBN 9788097345976
  2. BBC
  3. WWF
  4. NATURE

Mohlo by Vás zaujímať