Domov Príroda 51 miliárd – jadro ako budúcnosť čistej energie

51 miliárd – jadro ako budúcnosť čistej energie

Autor: Dano

V sérií venovanej životnému prostrediu si dnes posvietime na prvú oblasť znečisťovania, ktorá priamo i nepriamo ovplyvňuje všetky ostatné. Reč je o výrobe elektrickej energie, ktorej revolúcia môže byť zásadným krokom k bezuhlíkovej budúcnosti.

V minulom článku sme si predstavili hrôzostrašné číslo 51 miliárd, ktoré predstavuje priemerný ročný objem nami vypustených emisií. Tie pochádzajú z rôznych zdrojov a aktivít, my si postupne prejdeme tie najvýznamnejšie činitele a dnes začneme oblasťou, od ktorej sa priamo odvíjajú všetky ostatné. Áno, tušíte správne, že reč je o elektrine.

Autor fotky Markus Distelrath na Pexels

Elektrina ako neodmysliteľná súčasť života

Elektrina je dnes pre nás už takou samozrejmosťou, že si ju často ani neuvedomujeme. Skúste si ale vyskúšať niekoľko hodinový výpadok. Zrazu zistíte, ako veľmi je váš život závislý od elektrickej energie. Jej najväčšou výhodou pre väčšinu sveta je fakt, že je extrémne lacná. No a za to vďačí najmä nízkej cene fosílnych palív, z ktorých sa globálne produkujú až 2/3 všetkej elektrickej energie. Z tohto čísla patrí najväčší podiel uhoľným elektrárňam (cca  40%) a približne 26% podiel si držia ropa a zemný plyn.

Prechod na zelené varianty nie je vôbec jednoduchý. Jednak je problémom často rozloha (slnečné elektrárne potrebujú násobne viac miesta ako iné), efektivita (súčasné solárne články dosahujú efektivitu max 25%) či stabilita (nie je slnko/vietor – nie je energia). Avšak, pokiaľ chceme dosiahnuť tvorbu zelenej energie, nemusíme sa pozerať len po týchto variantoch – existuje aj niečo lepšie a zaujímavejšie.

Zdroj: Pixabay na Pexels

Atómové elektrárne patria k najčistejším na svete

Aj keď to mnohých možno prekvapí, číslom jedna v zelených druhoch produkcie elektriny je jednoznačne atómová energia. Jadrové elektrárne stoja za výrobou jedinej bezúhlíkovej energie, ktorá produkuje elektrinu vo dne aj v noci a to navyše za obrovskej efektivity, nízkej surovinovej náročnosti a vysokej spoľahlivosti. Všetko toto znie až veľmi dobre, kde je teda problém?

Žiaľ, po incidentoch v Černobyle, Fukušime či v elektrárni Three Mile Island začali stále viac silnieť protijadrové hlasy, ktoré tejto energií nalepili nálepku „nebezpečná“. Aj tu ale platí rovnaké pravidlo, ako pri lietadlách. Hoci sa ich mnohí boja, v skutočnosti sú tým najbezpečnejším variantom.  Vďaka tomu vlády pod tlakom más a hnutí po celom svete zrušili niekoľko elektrárni, zastavili výstavbu nových a ľudia naďalej bojkotujú aj beh tých fungujúcich.

Návrh reaktoru s postupnou vlnou, Zdroj: Terrapower

Je to ale veľká škoda, nakoľko práve atómové elektrárne sa javia ako najrozumnejšie východisko pri výrobe lacnej a zároveň ekologicky neškodnej energie. Keďže mnoho nových elektrárni nevzniká, zastavený je aj výskum a vývoj reaktorov, čo sa ale snažia zmeniť v spoločnosti TerraPower. Tá stojí za nápadom s názvom reaktor s postupnou vlnou, ktorý môže byť poháňaný odpadom z iných jadrových elektrární. Okrem toho by bol takýto reaktor plne automatizovaný (čím by sa predišlo možným ľudským zlyhaniam), dal by sa vybudovať v podzemí (čím by bol chránený pred prípadnými útokmi) a jeho chod by bol omnoho bezpečnejší, ako chod súčasných reaktorov. Tak či onak, od realizácie prvého takéhoto reaktora sme ešte ďaleko, no už len vidina takejto revolúcie nám dáva iskierku nádeje v týchto ťažkých časoch.

Aké máme ešte možnosti?

Druhým a nemenej zaujímavým spôsobom výroby čistej energie by mohla byť jadrová fúzia, a teda opak štiepenia atómu. Jadrová fúzia je reakcia, ktorá sa odohráva napríklad na Slnku – na začiatku je plyn (najčastejšie vodík), ktorý sa zahreje na viac ako 50 miliónov stupňov Celzia, vďaka čomu sa dostane do elektricky nabitého stavu, známeho ako plazma. Pri týchto teplotách sa častice pohybujú tak rýchlo, že do seba narážajú a spájajú sa, čím sa premenia na hélium a uvoľnia pri tom veľké množstvo energie.

Zdroj: Pixabay na Pexels

Tento druh výroby energie je ešte len v plienkach, no sľubuje nevídané úspechy. Keďže palivom je v tomto prípade vodík, ktorý sa dá extrahovať z morskej vody, extrémne sa znížia náklady na dostupnosť paliva. Nemenej dôležitým plusom je aj odpad, ktorý je omnoho menej rádioaktívny a má taktiež rádovo nižší polčas rozpadu. Neexistuje ani priestor na zlyhania a nehody, nakoľko reťazová reakcia vedúca k výbuchu nemôže nastať. Akonáhle vypnete zariadenie alebo nepridáte palivo, fúzia sa skončí. Najväčším problémom je v súčasnosti začiatok celej reakcie, ktorý je tak energeticky náročný, že často spotrebuje viac energie, ako vôbec dokáže vyrobiť. Navyše, vzhľadom na extrémne teploty je aj samotná konštrukcia veľmi náročným a drahým problémom, ktorý stojí v ceste širokému využitiu. Veda ale ide vpred míľovými krokmi a neostáva nám nič iné, než veriť, že sa tejto revolúcie dočkáme čo najskôr!

Zdroje:

  1. ISBN 9788055178004
  2. Terrapower
  3. REUTERS
  4. CNBC

Mohlo by Vás zaujímať