Domov Ľudia a kultúra Halloween a Dušičky: Čo spája tieto sviatky?

Halloween a Dušičky: Čo spája tieto sviatky?

Autor: Miky

Koncom októbra a začiatkom novembra sa v našom kalendári nachádzajú tri po sebe idúce významné dni – Halloween, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ktorá sa ľudovo nazýva Dušičky. Zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých a Dušičky majú na Slovensku dlhú tradíciu, Halloween k nám prišiel až po roku 1989.

1. november slávime už vyše 1000 rokov

Maľba svätcov, Fra Angelico, via Wikimedia Commons

Na 1. novembra každoročne pripadá Sviatok všetkých svätých. Tento deň slávia kresťania (rímskokatolícka a niektoré protestantské cirkvi) po celom svete, ako už názov napovedá, sviatok venovaný všetkých svätým. Pôvodne vznikol sviatok najmä pre svätcov, ktorí nemali pamätný deň v cirkevnom kalendári, postupne bol však venovaný všetkým známym aj neznámym svätým. Tento sviatok sa slávil už od 4. storočia, no nemal definovaný presný dátum. To zariadil až pápež Gregor IV., ktorý v 9. storočí určil, že Sviatok všetkých svätých pripadne na 1. novembra. [1]

Dušičky pripadajú na nasledujúci deň

Image by Pexels from Pixabay

Na Pamiatku zosnulých, teda 2. novembra, sa v kostoloch konajú zádušné omše za zosnulých. Cieľom týchto omší a celých Dušičiek je pomodliť sa za duše v očistci, ktoré ešte nedosiahli kresťanské nebo. Rímskokatolícka cirkev presne definuje podmienky, ktoré treba dodržať, aby duša zosnulého dosiahla odpustenie. Okrem modlitieb a svätej spovede je to aj návšteva cintorína, ktorú praktizujú takmer všetci bez ohľadu na vieru. Zapaľovanie ohňa, v modernom ponímaní sviečok, symbolizuje nesmrteľnosť. Dušičky sa slávia od roku 998, kedy ich zaviedol opát Odilo z Cluny. Sviatok všetkých svätých aj Dušicky nadväzujú na pohanské tradície, ktoré sa vykonávali v tomto období. [1]

Halloween k nám prišiel najneskôr, no je najstarší

Halloween má svoj pôvod v keltskom sviatku Samhain, ktorý predstavoval ukončenie leta a začiatok zimy, ktorá symbolizovala smrť a smútok. Kelti verili, že v tomto období sa otvára hranica medzi svetom živých a mŕtvych, čo umožňovalo duchom a škriatkom ľahšie prísť na náš svet. Druidi v tomto čase zakladali veľké vatry, pri ktorých sa stretávali ľudia a obetovali niečo z úrody a zvierat. K tomu si obliekali rôzne kostýmy zo zvieracích koží či hláv. Druidi pri tejto ceremónii veštili a predpovedali budúcnosť. [2]

Druid, Public domain, via Wikimedia Commons

Postupne nadobúdal tento sviatok viac svetský charakter a tradície sa časom zmenili. Namiesto veľkých vatier ľudia používali menšie svetlo v okolí príbytku na odstrašenie zlých duchov. Dnešnú podobu Halloweenu, ktorí sa slávi 31.10., dali írski a škótski prisťahovalci v USA, ktorí masívne prichádzali do Ameriky v dôsledku Veľkého írskeho hladomoru. [3]

Legenda o Jack O´ Lantern

Autor fotky: Toni Cuenca na Pexels

K Halloweenu sa neodmysliteľne viaže aj vyrezávanie tekvíc, pôvodne repy. Táto činnosť sa viaže na legendu o lakomom Jackovi. Ten podľa legendy pozval diabla na pohárik, no nemal žiadne peniaze. Tak presvedčil diabla, aby sa zmenil na mincu, ktorou to zaplatí. Diabol súhlasil a keď sa zmenil na mincu, Jack si mincu dal do vrecka ku striebornému krížu, ktorý bránil diablovi sa premeniť späť. Po čase ho Jack pustil s tým, že sa nevráti po jeho dušu aspoň rok. Keď sa diabol po Jacka vrátil, Jack požiadal diabla o posledné želanie, čo bolo jablko. Diabol vyliezol na strom, no medzitým Jack rýchlo vyrezal kríž na kmeň stromu a tak tam diabla uväznil. Ten sľúbil Jackovi, že si neväzme jeho dušu ďalších 10 rokov. Jack však zakrátko zomrel a Boh ani diabol nechceli Jackovu dušu prijať. Tak mu diabol dal uhlík z pekelného ohňa, aby si Jack svietil na cestu vo večnom blúdení v temnote. Jack podľa legendy vložil uhlík do vyrezanej repy. [3]

Zdroje:

  1. Wikipedia
  2. Britannica
  3. History.com

Mohlo by Vás zaujímať