Domov Ľudia a kultúra Emócie vs rozum – dva protipóly ľudskej mysle alebo v skutočnosti jedno a to isté?

Emócie vs rozum – dva protipóly ľudskej mysle alebo v skutočnosti jedno a to isté?

Autor: Dano

Mnohí z nás v živote zažili momenty, ktoré pripisovali osvieteniu, intuícií, šiestemu zmyslu či vnútornému hlasu. Nech už je váš názor na túto problematiku akýkoľvek, vedci v tom majú jasno – pocity či slobodná vôľa sú v skutočnosti len pudmi a vrodenými reakciami a nič také, ako šiesty zmysel neexistuje.

emocie rozum
Photo by Uday Mittal on Unsplash

Na úvod by sme mohli začať jednoduchou otázkou – čo sú to pocity? Vo svojej podstate sú to biochemické mechanizmy, ktoré všetky cicavce a vtáky používajú na bleskový výpočet pravdepodobnosti prežitia či reprodukcie. Aj keď sa vám to možno počúva zle, pocity nie sú založené na žiadnom osvietení, inšpirácií či slobode. Všetko je to len o výpočtoch v našom organizme.

Keď človek zbadá hada, automaticky pocíti strach, ktorý vyvolajú milióny neurónov. Tie bleskurýchle vypočítajú všetky dáta, ktoré dostávajú a dospejú k záveru, že hrozí riziko smrti / zranenia. Rovnako tak fungujú pocity sympatií či sexuálnej príťažlivosti, ktoré taktiež vypočíta vstavaný algoritmus. No a výnimkou nie sú ani pocity ako rozhorčenie, pocit viny či odpustenie, ktoré formovala milióny rokov trvajúca evolúcia, no vo svojej podstate sú taktiež biochemickými algoritmami.

had strach
Autor fotky: Worldspectrum na Pexels

Pre tých, ktorí pocity a emocionalitu považujú za protiklad rozumu a racionality, tak máme novinku – pocity sú v skutočnosti stelesnením miliónov rokov evolúcie racionality. Ľudské bytosti, ani iné cicavce nemajú možnosť uvedomiť si, že každý pocit pramení z miliónov reakcií, a preto žijeme v klame, že naša sexuálna orientácia, chuťové preferencie či politické názory vyplývajú zo „slobodnej vôle“.

Toto, pre niekoho šokujúce zistenie, už dlhé roky vedia múdre hlavy v nadnárodných korporáciách, ktoré ročne investujú miliardy na to, aby sa nám stále viac dostali do hláv a túto našu „slobodnú vôľu“ využili vo svoj prospech. Či už sú to všade prítomné personalizované reklamy, ktoré na vás vyskakujú z každej strany, odporúčaný playlist pesničiek na Spotify alebo filmy, ktoré vám ponúkne Netflix podľa toho, čo ste si už pozreli – všetky tieto algoritmy sledujú vaše tendencie a ponúkajú vám presne to, čo chcete.

netflix
Photo by Thibault Penin on Unsplash

Keďže ale technológia ide vpred míľovými krokmi, nikto sa nebude čudovať, keď sa už čoskoro dožijeme napríklad revolúcie v hudbe. V nej totiž vieme pekne analyzovať a zapisovať vstupy (matematické vzorce zvukových vĺn) aj výstupy (elektrochemické reakcie v neurónoch), čím pri dostatočne veľkej vzorke dát vieme charakterizovať, čo na nás ako pôsobí. S pomocou veľkých dát postupne budú vedieť producenti vytvoriť takú tóninu či rytmus, ktorá pôsobí najpozitívnejšie na čo najväčšiu vzorku poslucháčov a poľahky tak vytvoriť nový hit.

Ďalšou oblasťou by mohli byť televízie, z ktorých už dnes mnohé majú zabudované kamery. To, čo v románe 1984 predpovedal George Orwell, by sa mohlo poľahky stať realitou a výsledky by rozhodne stáli za to – umelá inteligencia by pozorne sledovala vašu mimiku, váš tep či očné zreničky, na základe ktorých by vedela rozoznať, čo vás pobavilo, rozcítilo či znechutilo. Vám by následne program odporučil, čo si máte pozrieť, no a na druhej strane by obrovské databázy zásobovali filmové štúdia a producentov hromadou dát o tom, čo ľudia chcú vidieť.

big data brother watching you
Photo by ev on Unsplash

Aby sme ale neboli len skeptickí, na záver si môžeme predstavme najväčší prínos, ktorý by umelá inteligencia ľudstvu mohla priniesť – revolúciu v zdravotníctve. Súčasťou ľudského tela sa môžu už čoskoro stať rôzne biometrické senzory, ktoré budú priamo prepojené na počítače, ktoré dokážu v priebehu stotiny analyzovať vaše zdravie, identifikovať chorobu a navrhnúť, čo by ste mali / nemali robiť. Idete si zapáliť alebo vypiť za pohárik a na vašom mobile pípne notifikácia, že táto cigareta / poldeci vám zabije XY mozgových buniek. Asi by vás rýchlo prešla chuť nie?

Pri tomto všetkom sa nám teda naskytá otázka, kto vlastne sme? Vieme definovať sami seba a považovať sa naďalej za unikátne bytosti a jedincov so slobodnou vôľou, alebo sme len hrča chemických reakcií, ktoré sa dajú vedome ovládať? Čo si myslíte vy? Dajte nám vedieť v komentároch!

Zdroj: ISBN 978-80-89873-12-8

Mohlo by Vás zaujímať