Domov Ľudia a kultúra Čo je vlastne Taliban?

Čo je vlastne Taliban?

Autor: Miky

V poslednom čase je vo všetkých médiách na pretrase slovo Taliban. Islamistické hnutie prebralo v posledných týždňoch moc v Afganistane a má za cieľ zaviesť do praxe islamské právo šaría.

Vznik Talibanu

Pohľad na Afganistan
Svätyňa Baba Saab pri Kandaháre, PRTkand, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Taliban (správne Tálibán) vznikol v 90. rokoch v druhom najväčšom afgánskom meste Kandaháre. Hnutie založil Mulah Mohammad Mohar so skupinou približne 50 študentov, ktorí študovali islam na tradičných pakistanských školách nazývaných medresa. Taliban v doslovnom preklade z paštčiny znamená študenti. Ich cieľom je, ako už bolo spomenuté, zaviesť prvky islamského práva šaría do bežného života v kombinácii s paštúnskymi kmeňovými zvykmi.

Komunistický režim v Afganistane

Afganistan bol v prvej polovici 20. storočia kráľovstvom. V roku 1978 sa však v Afganistane uskutočnil komunistický prevrat, no jednotliví členovia komunistickej strany začali medzi sebou súperiť o moc. Túto situáciu sa snažil vyriešiť Sovietsky zväz, ktorý o rok neskôr 24. decembra vstúpil so svojimi vojskami do Afganistanu. Komunistický režim sa však nepozdával niektorým obyvateľom Afganistanu a tak začala vojna medzi vládnymi silami podporovanými Sovietskym zväzom a mudžáhídmi, teda bojovníkmi v „svätej vojne“. Ich motívom je bojovať proti cudziemu vplyvu a zachovaniu islamského vplyvu a hodnôt.

Stretnutie mudžáhídov s americkým prezdinentom R. Reaganom
Stretnutie mudžáhídov s americkým prezidentom R. Reaganom, Michael Evans, Public domain, via Wikimedia Commons

Sovieti mali problém bojovať so skupinami islamských bojovníkov v náročnom horskom teréne, na ktorý neboli sovietski vojaci trénovaní. Vrchní sovietski predstavitelia si zakrátko uvedomili, že na nastolenie „poriadku“ v Afganistane bude potrebné mnoho väčšie množstvo vojakov. To sa však nikdy nepretavilo do reality a koncom 80. rokov sa sovieti stiahli z Afganistanu. Oficiálne štatistiky hovoria, že si vojna vyžiadala život 14 453 sovietskych vojakov a celkovo až 2 milióny Afgáncov. Pôsobenie sovietskych vojakov sa často označuje pojmom „ruský Vietnam“ ako paralela na neúspech Američanov vo vojne vo Vietname, ktorý takisto nedokázali poraziť oveľa slabšie vybavené a trénované jednotky Vietcongu.

Nasleduje občianska vojna…

Komunistický režim sa už dlho v krajine neudržal a vzniklo mocenské vákuum, ktoré chcelo vyplniť viacero hnutí vo vtedajšom Afganistane. V roku 1992 sa jednotlivé strany dohodli na deľbe moci a vzniku Afgánskeho islamského štátu. Dlho však toto rozdelenie moci nevydržalo, nakoľko jednotlivé strany boli podporované Saudskou Arábiou a Iránom, ktoré už dlhší čas súperia o miesto najväčšej mocnosti na Blízkom východe. Táto situácia vyústila až do občianskej vojny v Afganistane.

Vplyv Talibanu v Afganistane v roku 1996
Vplyv Talibanu v Afganistane v roku 1996, Benutzer:Sommerkom, CC BY-SA 3.0 DE, via Wikimedia Commons

Hnutie študentov z Kandaháru bolo nespokojných so súčasnou situáciou bezprávia, korupcie, utrpenia afgánskeho ľudu a v neposlednom rade neimplementovaním islamského práva do života po páde komunistického režimu. Tak v roku 1994 prebrali kontrolu nad mestom. Zakrátko sa hnutie rozrástlo na 15 000 členov. Taliban oficiálne podporovala Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Pakistan. V roku 1996 už Taliban prevzal aj kontrolu nad hlavným mestom Afganistanu Kábulom a vyhlásil Afgánsky islamský emirát.

Afganistan pod vládou Talibanu

Taliban v Afganistane zaviedol do praxe islamské právo šaría. Bežné boli verejné popravy osôb usvedčených z vraždy či cudzoložstva. Takisto zaviedli aj amputácie končatín v prípade krádeže. Muži si museli nechať narásť bradu a ženy boli nútené nosiť burky, ktoré zahaľovali celé telo s výnimkou očí. Ženy od veku 10 rokov nemohli navštevovať školy. Talibanu sa nepozdávali aj prejavy iných náboženstiev či kultúr než islamskej, čo napríklad vyústilo aj do zničenia sôch Budhov z Bámjánu, ktorých vznik siahal až do 6. storočia.

Afganistan sa pod vládou Talibanu stal útočiskom pre mnohých predstaviteľov a podporovateľov Al-Kájdy, ktorá mala na svedomí útok na Svetové obchodné centrum 11.9.2001. Menej než mesiac po tejto udalosti vtrhli jednotky NATO pod vedením USA do Afganistanu. V novembri 2001 predstavitelia Talibanu aj Al-Kájdy utiekli z Afganistanu do Pakistanu. Za necelé dva roky sa Taliban pozviechal a začal gerilovú vojnu proti jednotkám NATO, ktorých súčasťou sú aj vojaci zo Slovenska. Traja naši vojaci zomreli po útokoch v roku 2013.

Stretnutie predstaviteľov Talibanu s veľvyslancom USA
Stretnutie predstaviteľov Talibanu s veľvyslancom USA, U.S. Department of State from United States, Public domain, via Wikimedia Commons

USA a Taliban uzavreli vo februári 2020 mier. Americký prezident Joe Biden oznámil, že vojaci NATO sa stiahnu z Afganistanu do 20. výročia pádu dvojičiek. Taliban za 10 dní získal kontrolu nad celým Afganistanom po postupnom odchode zahraničných vojakov z krajiny. Náhle hromadné evakuácie cudzincov a ich spolupracovníkov sú bežným obrazom dnešných dní v Afganistane. Zúfalá snaha o útek z krajiny sa stala osudnou už pre mnoho civilistov.

Zdroje:

  1. BBC
  2. Washington Post
  3. Wikipedia

Mohlo by Vás zaujímať