Domov Ľudia a kultúra Aký má stres pre nás význam a ako ho môžeme poraziť?

Aký má stres pre nás význam a ako ho môžeme poraziť?

Autor: Dano

Spotené dlane, sucho v ústach, závrate či zvýšený tep – tieto prejavy stresu sú v dnešnej dobe každému z nás dobre známe. Keďže na nás stres útočí takmer odvšadiaľ, bolo by na mieste povedať si, ako sa mu môžeme brániť a minimalizovať tak jeho nežiaduce účinky.

Na úvod by sme si mohli povedať, čo to vlastne ten stres je a aký má pre nás význam. Hlboko v mozgu, konkrétne v hypotalame sa nachádza hypofýzo-adrenokortikálna os (skrátene HPA), ktorá má všetko na svedomí. Keď mozog vyhodnotí nejakú situáciu za nebezpečnú, vyšle hypotalamus signál hypofýze, ktorá zareaguje vypustením hormónu smerujúceho do nadobličiek. Tie následne zo seba vylúčia kortizol, látku, ktorá zrýchli srdcový tep. Výsledkom je pocit stresu, úzkosti, sucho v ústach, závrate či slabosť končatín.

Usman Yousaf on Unsplash

Uvedomiť si to ale nestihneme, nakoľko celý tento proces netrvá ani niekoľko sekúnd. Evolučný pôvod a význam tejto reakcie je jasný, keď sa naši predkovia prechádzali po savane a začuli šuchot v kroví, mali len sekundy na to, aby sa rozhodli medzi útokom a útekom. Srdce sa rozbúši, aby prúdilo viac krvi do končatín, ktoré sa pripravujú na bitku alebo na útek. Mozog sa taktiež viac prekrví a je maximálne sústredený aj na tie najmenšie impulzy.

Aj keď sme sa zo savany premiestnili do veľkomiest a medzinárodných spoločenstiev, náš mozog stále v mnohom pracuje rovnako, ako pred stotisíc rokmi. Čo je ale na celej veci najzáludnejšie, je fakt, že samotný stres plodí ďalší stres. Amygdala, mozgové centrum emócií, ktoré je prepojené s viacerými oblasťami mozgu, úzko spolupracuje aj s hypotalamom, do ktorého vysiela signál o nebezpečenstve. Tým sa zvyšuje hladina kortizolu v krvi, no a na základe tohto hormónu zvyšuje amygdala ešte viac svoju aktivitu, čím sa rozbieha nezastaviteľné koleso.

meo on Pexels

Jednou z najlepších metód boja proti stresu, je snaha obmedziť vplyv kortizolu na mozog. Ako ale vieme niečo také urobiť? Jednoducho – pohybom! Keď si ideme zabehať, zaplávať, zabicyklovať či venovať sa inej pohybovej aktivite, stúpa nám v krvi hladina kortizolu. Pohyb je totiž pre telo stresujúci, svaly vyžadujú viac kyslíka a energie, čo núti srdce biť rýchlejšie. Po skončení aktivity telo už stres nevyžaduje a úroveň kortizolu začne klesať až na úroveň nižšiu, aká bola pred aktivitou. Pri pravidelnom športovaní tak úroveň kortizolu rastie v menšej miere a ustálenie nachádza na stále nižšej úrovni.

Vo výsledku tak telo dokáže vďaka tomuto tréningu lepšie spracovávať aj stres spôsobený inými faktormi, ako fyzickou aktivitou. V realite nie je možné stres úplne eliminovať a žiť bez neho, zvlášť v dnešnej rýchlo sa meniacej dobe. No vieme ho aspoň redukovať a posilniť si odolnosť voči nemu, a to navyše bezplatnou a pomerne jednoduchou metódou – pohybom.

Verili by ste, že pohyb vám pomôže aj v boji so stresom? zdroj: Pexels

Aký je ideálny pohybový recept pre tých, ktorí sa chcú odbremeniť od stresu a úzkosti? Samozrejme, nič ako ideálny recept pre každého neexistuje, no mnohé výskumy dokázali, že by sme sa mali zamerať na aeróbne cvičenia, ktoré sú v boji so stresom účinnejšie ako posilňovanie. Odporúčané množstvo je minimálne 20 minút aktívneho pohybu (ideálne 30-45 minút) trikrát do týždňa. Beh, bicyklovanie, plávanie či intervalové tréningy sa javia ako najúčinnejšie, treba dať ale pozor, a nevrhnúť sa do nich po hlave. Pokiaľ s cvičením nemáte skúsenosti, mali by ste začať zľahka a postupne záťaž stupňovať. Inak hrozí, že náhle intenzívne cvičenie bude fungovať pre telo ako šok a spôsobí presný opak. No a to predsa nikto z nás nechce.

Zdroj: ISBN 978-80-973459-1-4

Mohlo by Vás zaujímať