Domov Krátke fakty a zaujímavosti Krátke fakty a zaujímavosti #24: Vianočný špeciál

Krátke fakty a zaujímavosti #24: Vianočný špeciál

Autor: Saša

Prinášame Vám ďalšie krátke fakty a zaujímavosti, vďaka ktorým sa dozviete nové informácie a rozšírite si všeobecný prehľad. V príznačnej 24. časti nášho seriálu sa budeme venovať Vianociam a ich neodmysliteľným súčastiam, ako sú adventný veniec, imelo či vianočný stromček.

Adventný veniec

Adventný veniec s horiacimi sviečkami
Zdroj: Pixabay

Tradícia zapaľovanie sviečok na adventnom (z lat. adventus – príchod) venci pochádza od protestantov zo 16. storočia. Podobu v akej ho poznáme dnes začal adventný veniec dostávať až o tri storočia neskôr. Za otca adventného venca sa pokladá Johann Hinrich Wichern, ktorý v 19. storočí viedol v Hamburgu sirotinec. Keďže sa siroty neustále pýtali, kedy budú Vianoce, spestril im čakanie výrobou adventného venca z kolesa voza. Na ňom bolo 20 červených a 4 biele sviečky, ktoré pretrvali dodnes. Ich mená sú Nádej, Mier, Priateľstvo a Láska. [1]

Adventný kalendár

Detailný záber na červený adventný kalendár
Photo by Elena Mozhvilo on Unsplash

Rovnako ako prí adventnom venci aj adventný kalendár má deťom spríjemniť čakanie na Vianoce. Aj táto tradícia pochádza z Nemecka. Pravdepodobne prvá zmienka o adventnom kalendári pochádza z detskej knižky od Elisy Averdieck z roku 1851. Prvý tlačený adventný kalendár vytvoril Gerhard Lang v roku 1908. [2]

Prečo oslavujeme Mikuláša?

Ikona Sv. Mikuláša, Novgorod, Rusko
Ikona Sv. Mikuláša, Novgorod, Rusko, Aleksa Petrov, Public domain, via Wikimedia Commons

Sv. Mikuláš sa narodil v dnešnom Turecku do majetnej rodiny. Jeho rodičia ho vychovali ako oddaného kresťana, ktorý sa neskôr sa stal biskupom. Mikuláš z Myry bol známy v širokom okolí vďaka pomoci prenasledovaným kresťanom a obrane viery počas vlády Diokleciána, no aj vďaka jeho veľkej štedrosti. Podľa legendy mal jeden chudobný muž tri dcéry a tie kvôli zlým pomerom museli byť predané do otroctva. Sv. Mikuláš sa v noci vkradol k nim domov a každej nechal mešec zlata. Zomrel 6.decembra a preto si dodnes v tento deň pripomíname jeho skutky. [3]

Vianočné trhy

Striezelmarkt v Drážďanoch večer
Striezelmarkt v Drážďanoch, LH DD/Dittrich, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Pôvodne sa tieto trhy nazývali decembrové a ich význam nebol predávať veci spojené s Vianocami ako je tomu dnes, ale predávali sa tu rovnaké veci ako na iných trhoch v roku – najmä potraviny. Najstaršie decembrové trhy boli vo Viedni a Mníchove. Prvé pravé Vianočné trhy sa konali v roku 1434 v Drážďanoch (Striezelmarkt). [4]

Prečo sa bozkávame pod imelom?

Imelo používali ako liečivú rastlinu už starovekí Gréci a keltskí druidi. Ich pozornosť priťahovala táto rastlina, ktorá pretrvávala zelená aj v zime, čo malo indikovať život a plodnosť. Takisto bolo imelo uznávané aj v severskej mytológii a z tejto legendy aj vzišlo bozkávanie pod imelom.

Visiace imelo nad prahom dverí
Photo by Paul Zoetemeijer on Unsplash

Proroctvo Baldurovi, synovi bohyne lásky Frigg a Odina, predpovedalo smrť. Frigg uzavrela dohodu so všetkými zvieratami a rastlinami, aby Baldurovi neublížili. No nevšimla si maličké imelo. To využil Loki, vyrobil oštep z jedu tejto rastliny a Baldura zabil. Frigg bola zronená zo smrti svojho syna a tak povedala, že imelo už nikdy nikomu neublíži a označila ho za symbol lásky. Dokonca na znak lásky pobozká každého, kto popod imelo prejde. Skutočne sa pod imelom začalo bozkávať v 18. storočí v Anglicku a nikto presne nevie prečo. [5]

Kapor

Rybár držiaci kapra vo vode
Autor fotky: Thirdman na Pexels

Kapor ako jedlo na Vianoce sa u nás udomácnil až v 50. rokoch 20. storočia. Prečo práve kapor? Ľahko sa chová a je nenáročný. Tým, že je to ryba, tak sa mohol jesť počas pôstu. Podľa tradície sa na Štedrý deň jedlo mäso beznohé, na Prvý sviatok vianočný dvojnohé a Štefana štvornohé. Jedenie kapra na Vianoce bolo už dlhšou tradíciou v Nemecku, Poľsku a Česku. [6]

Vianočný stromček

Zvyk mať vždyzelený strom symbolizujúci večný život v príbytku siaha až do predkresťanských čias. Tent zvyk sa postupne dostal aj do života kresťanov. Opäť sa vrátime do Nemecka, kde v stredoveku vešali na „rajský strom“ jablká pre znázornenie príbehu Adama a Evy. Neskôr sa na strom pridávali ďalšie dekorácie a sladkosti, čím dostal vianočný stromček dnešnú podobu. [7]

Zdroje:

  1. ISBN 978-0984564903
  2. Weihnachtsmuseum
  3. St. Nicholas Center
  4. The GermanWay
  5. Time.com
  6. Joj.sk
  7. Britannica

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie