Domov História Smutný osud tasmánskych Aborigénov

Smutný osud tasmánskych Aborigénov

Autor: Dano

Britské koloniálne impérium bolo svojho času najväčším na svete, no každá výhra so sebou nesie aj smutnú daň. V tomto prípade by o tom vedeli svoje povedať obyvatelia Tasmánie, ktorých osud by mal byť odstrašujúcim príkladom ľudskej chamtivosti a bezohľadnosti.

Tasmánia – nenápadný ostrov, len o niečo väčší ako Slovensko a nachádzajúci sa približne 200 km na juh od Austrálie sa stal rodiskom mnohých príbehov. Najčastejšie sa mnohým názov tohto ostrova spája s tasmánskym tigrom (vakovlk tasmánsky – ako vyhynul, sa dozviete tu), ktorý už žije len v historických knihách, alebo s tasmánskym diablom, najväčším žijúcim mäsožravým vačkovcom, ktorý sa stal predlohou Taza, kreslenej postavičky z Looney Tunes.

Taza a vakovlk tasmánsky
Taza a vakovlk tasmánsky, Foto: Wikipedia

Príchod Britov

Dnešný článok ale nebude patriť zvieratám, baviť sa totiž budeme o pôvodných tasmánskych obyvateľoch Aborigénoch (Palawa), ktorých osud bol podobne nelichotivý, ako osud tasmánskeho tigra. Izolácia Austrálie od zvyšku sveta okrem množstva endemitov pomáhala aj prosperite domáceho obyvateľstva, ktoré si na tasmánskom ostrove spokojne nažívalo viac ako 40,000 rokov. Potom ale jedného dňa na pobreží zakotvili lode s britskou vlajkou a všetko sa zmenilo.

Britskí moreplavci a dobyvatelia si kvôli izolácií ostrova najprv z Tasmánie urobili väzenie, ktoré neskôr s prísľubom lacnej pôdy a prácechtivých otrokov chceli premeniť na raj. Nech už boli plány s touto zemou akékoľvek, v nijakých sa nerátalo s domácimi Aborigénmi, ktorých protesty nikto neakceptoval. Zúfalí domorodci útočili na osadníkov, na ich majetok a dobytok, čo v roku 1824 odštartovalo takzvanú Čiernu vojnu.

Kresba - stretnutie Britov a Aborigénov
Stretnutie pôvodných tasmánskych obyvateľov a Britov, Foto: Wikipedia

Populácia domácich (z približne desaťtisíc) začala rapídne klesať, čomu o päť rokov neskôr prispela vláda, ktorá sa rozhodla všetkých domorodcov pochytať a presídliť na západ, kde bola neúrodná pôda. Vláda sľúbila za dolapenie živých Aborigénov peniaze, čím odštartovala štvanicu, ktorá vyvrcholila až obrovským zástupom 2,200 mužov (The Black Line), ktorí prečesávali ostrov skrz na skrz, aby odchytili všetkých pôvodných obyvateľov. Vo výsledku už o rok neskôr komunita Aborigénov pozostávala len z približne 300 jedincov.

Poslední svojho druhu

V roku 1833 sa podarilo presťahovať posledných 134 domorodcov na neďaleký ostrov Flinders Island, kde sa mali nechať pokrstiť a naučiť sa ako žiť „civilizovane“. Nedostatok vody, psychické problémy aj chýbajúca imunita voči novým chorobám ale naďalej spôsobovali pokles v ich radoch. V roku 1847 sa sťahovania do opustenej väznice dožilo už len 49 jedincov.

O osem rokov neskôr, v roku 1855 sa podarilo vyhlásiť nezávislosť Tasmánie, ktorej sa už ale dožilo len 17 pôvodných obyvateľov, z ktorých posledný muž William Lanney zomrel v roku 1869. Aby toho nebolo málo, jeho telo v noci po pohrebe vykopali a rozporciovali. Z jeho kože si dokonca vyrobili vrecko na tabak. Aj keď o pár rokov neskôr umreli aj posledné dve ženy, ktoré tiež po smrti nenašli pokoj (ich telá až do 80.rokov putovali rôznymi múzeami a zbierkami), iskierku nádeje živí stále sa rozširujúca komunita potomkov Aborigénov.

Poslední Aborigéni
Poslední Aborigéni, Foto: Wikipedia

Tí sa odvolávajú na to, že je v ich radoch niekoľko priamych predkov skutočných tasmánskych Aborigénov. Za to vďačia najmä tomu, že mnohé Aborigénky porodili deti európskym kolonizátorom.  V súčasnosti sa ich počty pohybujú v rozmedzí od 10 do 15-tisíc. Mnohí z nich sa snažia presadiť politicky a verejne vrátiť zašlú slávu niekdajšiemu rodu.

Zdroje:

  1. ISBN 978-80-89873-12-8
  2. https://bit.ly/3hB6bK0

Mohlo by Vás zaujímať