Domov História Najväčší zradcovia histórie

Najväčší zradcovia histórie

Autor: Miky

Nepriatelia odjakživa využívali vo svoj prospech špiónov. Ich prácou bolo prezrádzať informácie druhej strane, teda zradiť svojich. V článku si predstavíme tie najväčšie zrady v histórii.

Marcus Junius Brutus

Na úvod tu máme jedného z najznámejších zradcov, ak nie najznámejšieho vôbec. Brutus sa podieľal na vražde svojho strýka a adoptívneho otca Júlia Cézara. Tomuto činu predchádzalo vyhlásenie Júlia Cézara za doživotného diktátora Rímskej republiky, čo sa nepáčilo mnohým senátorom. Preto zosnovali plán na odstránenie Júlia Cézara.

Vražda Cézara od Vincenza Camucciniho, Public domain, via Wikimedia Commons

Spočiatku Brutus váhal, no nakoniec ho presvedčilo autoritatívne chovanie jeho strýka. 15. marca 44 p.n.l. si sprisahanci počkali na diktátora v Senáte a napadli ho. Podľa dobových prameňov sa Cézar bránil, no keď zbadal Bruta vyslovil pamätnú vetu: Et tu, Brutus? (Aj ty, Brutus?) a poddal sa osudu. Hoci vrahovia boli najprv Senátom omilostení, po nástupe Augusta do funkcie konzula boli označení za nepriateľov štátu. Brutov život sa skončil samovraždou po porážke v bitke pri Filippách.

Mir Jafar

Zo starovekého Ríma sa presunieme do Indie, kde v 18. storočí pôsobil Mir Jafar ako veliteľ bengálskej armády. Tento človek zmenil históriu indického subkontinentu na ďalších 200 rokov. Všetko to začalo Jafarovými ambíciami. Nestačila mu pozícia veliteľa armády, chcel sa stať vládcom Bengálska.

Stretnutie R. Clivea a Mira Jafara, Francis Hayman, Public domain, via Wikimedia Commons

V tej dobe stáli proti sebe britské sily Východoindickej spoločnosti a na druhej strane bengálska armáda. Bengálska armáda mala početnú prevahu a preto sa predpokladalo, že Britov bez problémov porazí. V bitke pri Palashi v roku 1757 vtedajší bengálsky vládca márne čakal na veliteľa svojej armády. Ten totiž nečinne stál aj s časťou vojska, kým bengálske oddiely neutrpeli porážku. Následne bol Mir Jafar vymenovaný novým bengálskym vládcom pod britským patronátom. Týmto činom Mir Jafar otvoril dvere Britom k získaniu kontroly nad veľkou časťou juhovýchodnej Ázie. Po troch rokoch vlády sa pre Britov stal nepohodlným a dosadili na jeho miesto jeho zaťa.

Alfred Redl

Alfred Redl sa narodil v roku 1864 v Haliči, na území dnešnej Ukrajiny. Redl sa rozhodol pre vojenskú kariéru a vďaka vynikajúcim schopnostiam to dotiahol až do rakúsko-uhorskej kontrarozviedky. Tu ho čakala sľubná budúcnosť no všetko nakoniec skončilo inak.

Alfred Redl, Public domain, via Wikimedia Commons

Predpokladá sa, že ruská kontrarozviedka zistila, že Redl bol homosexuál. Keby sa túto informáciu dozvedeli jeho nadriadení, malo by to negatívny dopad na vojenskú kariéru. Pravdepodobne preto sa pridal aj na stranu cárskeho Ruska, ktorému poskytoval informácie o agentoch pôsobiacich na jeho území, plány rakúsko-uhorskej armády či šifrovacie systémy. Dokonca prezradil plánovaný útok Rakúsko-Uhorska na Srbsko, čím značne ovplyvnil pozíciu ríše pred 1. svetovou vojnou. Rakúsko-uhorská armáda však začala tušiť, že niekto vynáša informácie. Preto začala vyšetrovanie, ktoré ich doviedlo až k Redlovi. Ten po svojom odhalení spáchal v roku 1913 samovraždu. Viacero historikov pripisuje porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne práve Redlovi.

Ethel a Julius Rosenbergovci

Roger Higgins, photographer from „New York World-Telegram and the Sun“, Public domain, via Wikimedia Commons

Americký manželský pár sa našťastie nezapísal do dejín až tak výrazne, ako vyššie spomenuté osobnosti. Manželia Rosenbergovci pracovali ako špióni pre Sovietsky zväz, pričom Sovietskemu zväzu dodávali informácie o radaroch, prúdových motoroch i nukleárnych zbraniach, keďže Ethelin brat, David Greenglass, pracoval na projekte Manhattan. Po sériách odhalení prišiel rad aj na Davida a ten za ochranu svojej manželky udal svoju sestru a jej manžela. Tí boli nakoniec usvedčení a odsúdení na smrť. 19. júna 1953 boli manželia Rosenbergovci popravení na elektrickom kresle.

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie