Nie nadarmo sa hovorí, že vo vojne neexistujú víťazi, len porazení. Trpká pachuť výhry ide ruku v ruke so stratami a obeťami, no i napriek tomu nájdeme v histórií konflikty, ktoré víťazným stranám priniesli doslova jackpot.
Bitka pri Hastingse
Na prelome milénií, v tzv. veľkej ére dobyvateľov, nebol problém nájsť hneď niekoľko úspešných výprav a vojen, ktorých pomer straty/zisku, bol pre víťazov viac než výhodný. Spomedzi všetkých za zmienku určite stojí slávny Viliam Dobyvateľ a jeho Bitka pri Hastingse, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie míľniky anglických dejín.
14.októbra 1066 sa Viliamove vojsko pozostávajúce z približne 8,000 vojakov stretlo pri mestečku Hastings s približne rovnakou armádou anglosaského kráľa Harolda II. Misky váh prevážil najmä fakt, že Viliamovi vojaci boli lepšie trénovaní, vyzbrojení a organizovaní, vďaka čomu rozpútali v radoch súpera nervozitu. Posledným klincom do rakvy bol šíp, ktorý kráľa Harolda II. trafil do oka, čím morálka brániacej armády už definitívne povolila a Viliamove vojsko ju doslova rozprášilo. Vo výsledku síce narátal Viliam približne tisícku mŕtvych, no za zisk trónu a celého územia Anglicka (cca 130,000 km2) to rozhodne stálo.
Mexicko-americká vojna
Mexicko-americká vojna bol konflikt medzi Spojenými štátmi a Mexikom, ktorý sa odohral v rokoch 1846 až 1848. Hlavným dôvodom tejto vojny bol spor o Texas, ktorý si Američania násilne pripojili k svojmu územiu, no Mexičania ho stále považovali za svoj. Rozbroje trvali tak dlho, až prepukli v otvorený ozbrojený konflikt, ktorý musel definitívne rozhodnúť.
Spojené štáty v tejto vojne uspeli a úspešne dobyli Kaliforniu, Arizonu, Utah, Texas, Nevadu, Nové Mexiko a časti Oklahomy, Wyomingu, Colorada a Kansasu. Vo výsledku tak Spojeným štátom tento konflikt pridal 2,3-milióna kilometrov štvorcových (približne polovica Európskej únie), a to za cenu približne 13,280 padlých vojakov. Inými slovami, jeden život zabezpečil súčasnej svetovej veľmoci približne 173 kilometrov štvorcových.
Bitka o Tel el-Kebir
Nikoho neprekvapí, že svojimi aktivitami sa Británia stala tvorcom najväčšieho a najprosperujúcejšieho impéria sveta, za čo vďačila najmä premysleným malým vojnám, ktoré postupne po celej planéte pridávali ďalší kúsok do skladačky novej veľmoci. Najväčšia koloniálna ríša sveta mala v roku 1922 rozlohu viac ako 33 miliónov km2, čo predstavuje približne štvrtinu celkovej rozlohy zemskej súše. Pod nadvládu Británie patrili krajiny od Kanady, cez Maltu, Nigériu, Egypt, cez Kamerun a Togo, až po Hongkong, Indiu, Austráliu či Nový Zéland.
Aj keď každá kolónia vznikla inak a v inom období, jeden príbeh predsa len prevyšuje ostatné. V roku 1882 Británia napadla Egypt, ktorý následne získala po rozhodujúcej Bitke o Tel el-Kebir (cca milión km2). Dobre vyzbrojení a trénovaní Briti tu narazili len na nepatrný odpor, a kým na egyptskej strane sa straty vyšvihli na približne 1,400 mŕtvych, Británia v tomto boji stratila len 57 vojakov. Táto skupinka zabezpečila krajine na viac ako 60 rokov nadvládu nad údolím Nílu a Suezským prieplavom, vďaka čomu získala Británia kontrolu nad jedným z najdôležitejších obchodných uzlov sveta.
Zdroj: ISBN 978-80-89873-12-8