Domov História Epidémie sveta: Zeleninová epidémia

Epidémie sveta: Zeleninová epidémia

Autor: Dano

V dejinách sa viackrát vyskytli epidémie rôznych chorôb, ktoré mali za následok smrť mnohých ľudí či dokonca spôsobili zánik niektorých kráľovstiev, ríš či dynastií. Pripravili sme si pre Vás seriál, v ktorom sa dozviete, ako tieto epidémie vznikli a čo spôsobili. Dnešná časť bude venovaná epidémii, ktorá nenakazila žiadneho človeka.

V našom epidemiologickom seriáli sme si už posvietili na epidémie, ktoré v histórií ľudstva poslali na onen svet milióny ľudí. Hoci priebehy či symptómy jednotlivých chorôb boli odlišné, jedno mali vždy spoločné – choroby napádali priamo ľudský organizmus. Dnes si ale povieme o epidémií, ktorá nenakazila ani jedného človeka, no napriek tomu si vyžiadala viac ako milión obetí.

Daniel MacDonald, Public domain, via Wikimedia Commons

Odskočme si na chvíľu do 15.storočia, kedy sa európskym moreplavcom podarilo objaviť Ameriku. Čo sa dialo ďalej dnes nejdeme komentovať, všetci vieme, že Európania za sebou nechali zničené ríše, milióny mŕtvych a koniec histórie pre národy Inkov, Aztékov, Mayov či Indiánov. Na oplátku si domov odniesli hordy zlata, cenných kovov a v neposlednom rade aj úplne iný poklad – zemiaky.

Image by Christos Giakkas from Pixabay

Európske obyvateľstvo bolo k hľuzám rastúcim pod zemou skeptické, no vysoká nutričná hodnota a nenáročnosť na pestovanie postupne túto skepsu prekonali a zo zemiakov sa stala jedna z najkľúčovejších plodín sveta. Spomedzi iných krajín sa zemiakovej reforme nevyhlo ani Írsko, ktoré po príchode zemiakov zažilo obrovský populačný rast. Okolo roku 1840 už v Írsku žilo viac ako 8 miliónov ľudí, z ktorých ale približne tretina žila v chudobe a spoliehala sa výhradne na zemiaky. Keď stavíte všetko na jednu kartu, rozhodne nechcete, aby sa s ňou niečo stalo. A to niečo prišlo opäť spoza veľkej mláky.

Počiatky zemiakovej epidémie

V roku 1843 sa na východe USA objavila zemiaková pleseň. Dnes už vieme, že ju spôsobuje huba Phytophtora Infestans. Rozbiehajúci sa globálny obchod onedlho rozšíril túto nákazu po celých USA a Kanade, no a o rok neskôr už úradoval aj v Európe. Všade, kde nákaza udrela spôsobila obrovské škody, ktorým za obeť padlo 50% až 75% úrody.

V roku 1845 prišlo Írsko o polovicu úrody. O rok neskôr sa situácia ešte zhoršila a plesni podľahla takmer celá úroda. V roku 1846 sa situácia síce zlepšila, no vyhladovaní ľudia nevládali. Pracovali oveľa menej a úroda tak bola opäť nižšia. Posledný klinec do rakvy prišiel v roku 1847, kedy plesni padla za obeť opäť celá úroda.

Pamätník obetiam veľkého hladomoru
Pamätník obetiam hladomoru v Dubline, User AlanMc on en.wikipedia, Public domain, via Wikimedia Commons

Výsledok bol pre krajinu katastrofálny. Aj keď nie je možné dopátrať sa ku konečným číslam, odhaduje sa, že počas zemiakového hladomoru priamo zahynulo viac ako milión Írov (niektoré zdroje hovoria až o 1,5 milióna obetí). Ďalší milión emigroval do zahraničia, niekoľko stotisíc detí sa nenarodilo a populačná pyramída vplyvom tejto katastrofy klesala ešte ďalších sto rokov.

Zdroj: Juraj Mesík – Epidémia, pri ktorej sa nikto nenakazil

Mohlo by Vás zaujímať