Domov História Epidémie sveta: Tri rany osudu

Epidémie sveta: Tri rany osudu

Autor: Dano

V dejinách sa viackrát vyskytli epidémie rôznych chorôb, ktoré mali za následok smrť mnohých ľudí či dokonca spôsobili zánik niektorých kráľovstiev, ríš či dynastií. Pripravili sme si pre Vás seriál, v ktorom sa dozviete, ako tieto epidémie vznikli a čo spôsobili. Dnešná časť bude venovaná španielskej chrípke.

Písal sa 4.marec 1918 a kuchárovi Albertovi Gitchellovi ostalo zle – bolela ho hlava, hrdlo, svaly a mal horúčku. Ešte v ten deň podobné príznaky hlásilo viac ako sto vojakov na základni Fort Riley, na ktorej Gitchell pracoval. Práve toto miesto považujú historici a epidemiológovia za rodisko španielskej chrípky, choroby, ktorá sa rozšírila globálne a vyžiadala si milióny obetí.

Fort Riley, Kansas, Otis Historical Archives, National Museum of Health and Medicine, Public domain, via Wikimedia Commons

Iné zdroje za prvotné ohnisko považujú Francúzsko alebo Čínu. Nech už choroba prišla odkiaľkoľvek, najrýchlejšie sa šírila na bojisku. Stiesnené zákopy so zlými hygienickými podmienkami, zle živení a nevyspatí vojaci a neustály stres – znie to ako ideálny recept na pohromu?  Tak to si teda píšte, že bol.

Tri vlny epidémie

Marec 1918 priniesol prvú vlnu vírusu, ktorá sa cez Rusko dostala až do Indie, zasiahla celú Európu a dorazila aj do severnej Afriky. Napriek veľkému množstvu nakazených ale mala choroba mierny priebeh, väčšina nakazených sa bez väčších komplikácií vyliečila a postupne celá choroba cez leto odznela. Potom ale prišiel koniec augusta a spolu s ním vlna číslo dva.

Policajti v Seattle počas druhej vlny španielskej chrípky, Public domain, via Wikimedia Commons

Návrat vojakov z vojny, rozvetvený medzinárodný obchod a masové oslavy mierových zmlúv boli živnou pôdou pre rozmach silnejšej a agresívnejšej mutácie. Choroba sa rozšírila po celom svete, snáď len s výnimkou Svätej Heleny, kde nebol potvrdený ani jeden prípad. Na zimu opäť choroba zázračne zmizla, no od februára 1919 udrela po tretíkrát a táto vlna trvala viac ako rok. Definitívny koniec ochorenia sa datuje na marec 1920.

Čo so sebou táto choroba prinášala? Španielska chrípka sa často príznakmi ponášala na týfus a choleru, okrem bežných prejavov ako bolesti hlavy, hrdla a horúčky sa totiž pridružovali závraty, nespavosť, strata čuchu, rozmazané videnie, modranie končatín či krvácanie z nosa a uší. Choroba v najagresívnejšej podobe zabíjala už v priebehu 48 hodín od nakazenia, kde najčastejšou príčinou smrti bolo zlyhanie pľúc.

Aj keď je nemožné presne zistiť počet obetí, z približne 500 miliónov nakazených malo španielskej chrípke podľahnúť približne 50 miliónov ľudí (niektoré zdroje hovoria až o 100 miliónoch). V tej dobe to predstavovalo približne 3% globálnej populácie. Pre porovnanie, v dnešnom svete by 3% populácie predstavovali 230 miliónov obyvateľov. To môžeme prirovnať k tomu, že by sme z mapy sveta vymazali Pakistan alebo Indonéziu.

Zdroj: Vladimír Koppan – Španielska chrípka sa prikrádala potichu ako zlodej

Mohlo by Vás zaujímať