Domov História Epidémie sveta: Ako maličká baktéria porazila najmocnejšiu ríšu sveta

Epidémie sveta: Ako maličká baktéria porazila najmocnejšiu ríšu sveta

Autor: Dano

V dejinách sa viackrát vyskytli epidémie rôznych chorôb, ktoré mali za následok smrť mnohých ľudí či dokonca spôsobili zánik niektorých kráľovstiev, ríš či dynastií. Pripravili sme si pre Vás seriál, v ktorom sa dozviete, ako tieto epidémie vznikli a čo spôsobili. Dnešná časť bude venovaná prvej epidémii moru.

Cisár Justinián I. (482-565) je mnohým historikmi považovaný za jedného z najšikovnejších, najrevolučnejších a najvplyvnejších vládcov, akých kedy Rímska ríša mala. Justiniániov dvor dokázal vytvoriť základy právneho štátu, zaviesť mnoho politických reforiem a po dlhej dobe opäť naplniť cisárske pokladnice, výsledkom čoho bolo, okrem iného, napríklad postavenie ikonickej baziliky Hagia Sofia. Po uzavretí mieru s perzským kráľom začal Justinián postupne oživovať zašlú slávu najväčšej ríše sveta, ktorej hranice posunul až do severnej Afriky, Talianska či Francúzska. Obdobie prosperity a rozmachu ale zastavil nečakaný nepriateľ. Nenápadná Yersinia pestis.

Územia dobyté Justiniánom I. (zelená), Jniemenmaa, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Baktéria, ktorá dlhé storočia žila v hrabošoch, myšiach a potkanoch si v šiestom storočí zmyslela, že vlastne ani na ľuďoch sa jej nevodí až tak zle, a s pomocou bĺch odštartovala prvú epidémiu bubonického moru, ktorá navždy zmenila tvár nielen Európy, ale aj celých dejín. Cez potkany a námorné trasy sa táto baktéria dostala do Rímskej ríše niekedy okolo roku 541, a približne v roku 542 dorazila aj do Konštantínopola. No a následky boli doslova apokalyptické.

Blcha nakazená baktériou Yersinia pestis

Z najchudobnejších vrstiev, ktoré prichádzali do priameho kontaktu s potkanmi, sa choroba postupne z bubonickej formy (názov odvodený od bubónov – vredov, ktoré sa tvorili na lymfatických uzlinách) pretransformovala na pľúcnu formu, ktorá sa dokázala šíriť kvapôčkovou formou. Mestá sa tak plnili hromadami mŕtvol, ktoré sa nestíhali ukladať do obrovských masových hrobov, vďaka čomu sa nákaza šírila ďalej a nikto nevedel, ako túto hororovú scénu ukončiť.

Justinián I., Petar Milošević, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Epidémia sa nevyhla ani cisárskemu dvoru, kde sa nakazil aj sám Justinián. Ako zázrakom prežil, no po prekonaní choroby už nikdy nebol ako predtým. Z ambiciózneho panovníka sa stal vyčerpaný starý muž, ktorý nemal nič spoločné s pôvodným panovníkom. Rozdiel bol tak markantný, že mnohé dobové zdroje špekulovali o tom, že Justinián v skutočnosti umrel a na tróne ho nahradil dvojník. Nech už je pravda akákoľvek, odhaduje sa, že vplyvom morovej epidémie mohla prísť v priebehu dvoch storočí Rímska ríša o približne polovicu obyvateľstva. Zastavil sa rozmach, budovanie, rozširovanie hraníc aj ďalšie odvážne projekty, no a po tejto rane už Rímska ríša nikdy nedokázala oprášiť svoju zašlú slávu. 

Zdroj: ISBN 978-80-8159-836-4

Mohlo by Vás zaujímať