Domov Geografia Jemen – čo ste nevedeli o jednej z najnestabilnejších krajín sveta

Jemen – čo ste nevedeli o jednej z najnestabilnejších krajín sveta

Autor: Dano

Jedna z najchudobnejších, najnestabilnejších a najnebezpečnejších krajín sveta – to je v skratke Jemen, takmer 30-miliónový štát na Arabskom polostrove, ktorý ale toho skrýva omnoho viac, než by sa mohlo zdať!

Pohľad na hlavné mesto Jemenu – Saná
Ferdinand Reus from Arnhem, Holland, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

Povedzme si dnes pár zaujímavosti o štáte ležiacom na Arabskom polostrove, v ktorom žije viac ako 27 miliónov ľudí. Aj napriek tomu, že Jemen je jediný štát Arabského polostrova, ktorý má republikovú formu vlády, situácia v ňom nie je o nič lepšia ako v susediacich krajinách. Práve naopak – niekoľko rokov je Jemen považovaný za jednu z najnestabilnejších krajín sveta. Jeho hlavné mesto Saná, sa pravidelne umiestňuje v popredných priečkach najnebezpečnejších miest sveta. [3]

Teroristi aj čierne zlato

V spojení s touto krajinou sa najčastejšie skloňuje prívlastok teroristický, ktorý krajina získala už na začiatku tohto storočia. Jemen sa neslávne preslávil ako centrum mnohých teroristických skupín na čele s al-Káidou. V údolí Hadramaut dlhé roky pôsobila rodina Osamu bin Ladina, vďaka čomu sa Jemen ocitol na zozname krajín podporujúcich terorizmus. V súčasnosti môžeme s kľudom Jemen označiť za najviac nestabilnú krajinu sveta, pričom začiatok tohto úpadku sa datuje ešte okolo roku 1870. Vtedy si Britská ríša a Osmanská ríša rozdelili územie Jemenu, čím odštartovalo nekonečné súperenie medzi severom a juhom. [1]

Vojaci jemenskej armády
Al Jazeera English, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

Práve toto rozdelenie na severný a južný Jemen je dodnes kameňom úrazu. Južný bol totiž od roku 1979 ovplyvňovaný sovietskym zväzom. Hoci sa v roku 1990 stal spolu so severným súčasťou Jemenskej republiky, už v roku 1994 vypukla občianska vojna medzi severom a juhom. Dnes to nie je o nič lepšie a dôvod je prostý – ropa. V južnom Jemene sa totiž nachádzajú obrovské ložiská čierneho zlata, o ktoré majú záujem ako Saudská Arábia plánujúca výstavbu ropovodu z tohto územia, tak aj Irán, ktorý by v prípade vybudovania ropovodu prišiel o nemalé peniaze z transportu cez Hormuzský prieliv.

Z tohto dôvodu Irán podporuje šítov v severnom Jemene a Saudská Arábia naopak sunnitov v južnom Jemene. Vo výsledku tak chce Irán nestabilný Jemen, aby neprišiel o svoje zisky, naopak Saudská Arábia bojuje o zjednotenie Jemenu, aby mala zjednodušený prístup k rope. Samotný Jemen nemá peniaze na výstavbu rafinérie, a tak je výsledkom týchto mocenských hier jedna z najhorších občianskych vojen súčasnosti. [2]

Jedna z ropných plošín v južnom Jemene
DNO, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Jemen v zajatí drogy

Aj vplyvom tejto vojny sa Jemen dlhodobo nachádza medzi najchudobnejšími krajinami sveta, priemerný plat v krajine je cca 33,300 rialov, čo je v prepočte približne 30€ na mesiac. Situáciu ešte zhoršuje vysoká neochota pracovať (priemerná miera nezamestnanosti je 35%, pričom u mladých ľudí toto číslo rastie až na 60%), ktorá okrem vojny vyplýva ešte z iného faktoru – z qatu. [5]

Pokiaľ sa s pojmom qat stretávate prvý krát, ide o ľahkú drogu, ktorá je vo väčšine vyspelých krajín zakázaná, no v Jemene jej holduje takmer celá krajina. Umiestnením malých lístočkov rastliny s názvom Kata jedlá pod peru, rýchlo dosiahnete stav nevnímania reality, do ktorého sa pravidelne poberá viac ako 25% jemenských žien a približne až 90% mužov! Rastlina obsahuje alkaloid kathinon, ktorej vplyv na ľudské telo je podobný vplyvu amfetamínu. [4]

Denno-denný rituál drvivej väčšiny mužskej populácie Jemenu – qatovanie
Ferdinand Reus from Arnhem, Holland, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

S drogou sa začína už od útleho veku a denno-denne sa jej opojeniu oddávajú doslova všetci – vodiči, policajti, predavači, politici či vojaci. Okrem totálnej apatii a nevôle pracovať, prináša so sebou táto droga aj ďalšie negatívum – práve na pestovanie qatu sa totiž využíva drvivá väčšina vody, čo ešte viac prehlbuje problémy s potravou a spôsobuje, že viac ako polovica obyvateľstva žije podľa tabuliek OSN pod hranicou chudoby.

Ak Vás článok zaujal, neprehliadnite aj:

Zdroje:

  1. BBC
  2. CFR
  3. Britannica
  4. VWM
  5. WIKI

Mohlo by Vás zaujímať

Vitajte na ToFakt.sk. Táto stránka používa súbory cookies, ktoré sú využívané na štatistické účely a pomáhajú nám zlepšiť obsah stránky. Súhlasím Ďalšie informácie